Charakteristika – teplomilný druh murárky. Osmia mustelina bola oficiálne zaznamenaná vo všetkých okolitých krajinách, dokonca priamo v Prahe. Je predpoklad že táto včielka lieta aj u nás.
(c) Andrea Pane
Popis:
Samice sú tmavé včely a s kovovo modrým leskom. Na tvári so svetlými chĺpkami, niekedy s bohatými čiernymi chĺpkami na čele a na temene Ich hrudník má väčšinou svetlé chlpy. Tegrit 1 až Tegrit 3 môžu mať tmavohnedé až biele chĺpky, tegrit4 biele chĺpky a tegrit5 a 6 majú zvyčajne úplne hnedé alebo čierne chlpy. Veľkosť je 12 až 16 mm. Keďže prvé štyri chrbtové platničky má hnedasté a posledné dve čierne, táto časť tela pripomína koniec chvosta lasice. Mustelina znamená v preklade lasičia.
Samce sú menšie len 10-12mm.
Rozšírenie a hniezdenie:
Hniezda stavia v existujúcich skalných štrbinách. (vyhovujú jej aj múry.) Objavuje sa pritom v kamenistých stepiach, kamenistých svahoch a lomoch či suchých trávnatých porastoch. Včela skalná pritom uprednostňuje hniezdenie v existujúcich dutinách. Skalné štrbiny alebo škáry stien,
Potrava: včela prejavuje čiastočne sociálne správanie a hniezda bývaju často dielom viacero samíc. Doslova viacero buniek je lepených navzájom na seba. Stavia ich z rastlinného materiálu.
Obýva teplé oblasti európy ale preniká na sever. Záznamy su z maďarska rakúska, čiech aj moravy a dokonca z poľska. Samozrejme stále je to vzácny druh. Preferuje život v suchých, teplých polohách od nížin až po subalpínske nadmorské výšky.
Osmia mustelina zbiera peľ z ratlín čeľade bôbovité, cistovité, borákovité, skorocelovité , ružovité aj iskerníkovité. Je teda univerzálna – polyektická.
Doba letu:
Včela má jednu generáciu za rok , lieta od konca apríla do júla.
Najčastejšie sa u nás z dulovcov objavujú zástupcovia hore uvedených dvoch druhov. Existuje aj dulovec čínsky – čo je už menší stromček a pestuje sa aj hybrid – dulovec pyšný.
Dulovec sa cenní pre skorú jarnú farbu, keď jeho žiarivo oranžovo-červené kvety lemujú holé ostnaté stonky celé týždne. Z kvetov často dozrievajú zaoblené zelené alebo žlté dule, z ktorých sa dá urobiť lahodné želé. Rastlina a jej plody sú jedlé. Kvitne zhruba v rovnakom čase ako zlatovka.
Dulovec je neuveriteľne nenáročný ker na pestovanie. Znáša prakticky akúkoľvek pôdu a prispôsobí sa aj aj tienistému miestu. Iste, najkrajší je na slnku. Výhodou je i jeho mrazuvzdornosť.
Nakoľko vytvára kvety na konárikoch z minulého roku, odporúča sa rez hneď po odkvitnutí. Rastlina má tak šancu vytvoriť nové výhonky pre ďalšiu sezónu kvitnutia.
Nové stonky po odkvete sa skracujú na dva alebo tri púčiky od základne a reže sa aj asi 20 percent starších stoniek až k základni.
Ako rozmnožovať dulovce:
Rozmnožiť sa dá polozrelými odrezkami v lete, alebo odkopkami. Pri množení odrezkami je vhodné odrezok – dlhý asi 15 cm zbaviť na spodu listov, nechať len vrchné listy nad substrátom a prekryť aby neuschol. Zakorenenie trvá aj niekoľko týždňov.
Pri množení odkopkami stačí ponoriť konárik do pôdy aby zakorenil a následne presadiť. Možno nájdete vhodný odkopok aj bez ponárania.
Dulovec japonský je rozložitejší ker , ktorý dorastie do výšky asi jeden meter. Konáriky má previsnuté. Kvety dulovca japonského mávajúoranžovo-červené sfarbeniea sú menšie ako v prípade dulovca nádherného. Častejší je u nás dulovec nádherný , dorastá až do 2 metrov, konáriky má lysé, neprevísajú a ostávajú vzpriamené. Listy dulovec nádherný má podlhovasté, špicaté s jemne pílkovitými okrajmi. Väčšinou dosahujú dĺžku od 3 do 6 centimetrov. Čo sa týkakvetov, zhlukujú sa do zväzkov, ale môžu rásť aj oddelene. V závislosti od konkrétneho kultivaru navyše môžu mať červené, ružové alebo výnimočne aj biele sfarbenie. Plodom sú žltozelené až červenkasté guľovité malvice.
Forsythia – zlatovka, patrí medzi najznámejšie a najobľúbenejšie skoré kvitnúce dreviny. Kto si však myslí, že tým poteší aj včely a čmeliaky, je na omyle.
Na jar hmyzí svet, nutne potrebuje potravu v podobe peľu či nektáru. Forsythia, ktorú často označujeme aj ako zlatý dážd, žltými kvetmi jasne indikuje začiatok skorej jari. Okolo bohato kvitnúcich kríkov, ale nič nelieta – okrem niekoľkých včiel, či čmeliakov, ktoré prilákala nádhera kvetov. Následne zase rýchlo odchádzajú, lebo tam nič nieje. Prečo vlastne?
Zlatovky v našich záhradách sú druhové hybridy.
Nie je výsledkom šľachtenia jedného divého druhu, ale je to kríženec zlatovky previsnutej (Forsythia suspensa) a zlatovky zelenej (Forsythia viridis), pričom obe pochádzajú z Ázie.
Zo záhradkárskeho hľadiska má tento hybrid výhody:
Zlatovka kvitne veľmi skoro v nezameniteľnej žltej farbe. Nemá veľké nároky. Veľmi ľahko sa rozmnoží z odrezkov. Sterilita, ktorá je u druhových hybridov bežná, je výhodou. Kvety, ktoré sa neopelia, nevytvárajú semená. A vydržia čo najdlhšie. S rastúcim ekologickým povedomím sa požiadavky ale zmenili. Existujú však alternatívy k týmto hybridom?
Forsythia: Ani divé druhy nie sú pre hmyz veľmi atraktívne
Kríky pôvodných druhov majú schopnosť produkovať peľ alebo nektár. Dnes sa komerčne ponúkajú aj odrody ponúkajúce potravu včelám. Ale množstvo nektáru ani peľu nemá mimoriadne veľa. Stále je to lakomec…
V porovnaní s inými skoro kvitnúcimi drevinami, ako klasické ovocné stromy, ponúka zlatovka pre hmyz naozaj malé množstvo pelu aj nektáru.
A ako je to s názvom zlatý dážď ? Takto sa ľudovo označujú až tri rastliny z úplne iných rodov. Paradoxne, povedomie vyplývajúce z vlastností týchto druhov, často prenášame aj na zlatovku.
1. Meruzalka zlatá. Táto je naozaj medonosná. Kkvitne neskôr apríl, máj.
2. Zlatovka, kvitne ako prvá.. nie je ani medonosná, ale ani nie je jedovatá.
3. Štedrec ovisnutý – pozor tento strom je jedovatý!!!
Vždy, keď príde téma o pomoci včelám, opeľovaciemu hmyzu alebo prírode všeobecne, objaví sa rada: VYSÁDZAŤ medonosné rastliny.
Takáto zjednodušená rada so sebou nesie žiaľ mnohé nebezpečenstvá. Niektoré medonosné rastliny nie sú pre Vaše okolie vôbec prínosom. Niektoré znamenajú dokonca reálnu pohromu.
Medonosné rastliny zvyšujú výhody pre včely medonosné (len ony a čmeliaky produkujú med). Takýmto šetrením prírody teda „zachránime“ hlavne včelu medonosnú, či skôr peňaženku včelára…
Za MEDONOSNÉ rastliny sú považované veľmi často aj rastliny, ktoré sú pre naše ekosystémy cudzie a v týchto ekosystémoch invázne. Mnoho inváznych cudzorodých druhov si často našlo cestu do našich ekosystémov ako utečenci z domácich záhrad: Aj keď ich vysadili (respektíve stále ich sadia) s dobrou ideou, kvôli ich výnosu medu.
Tieto rastliny už radšej nevysádzajte
Príklad niekoľkých rastlín, ktoré sú považované za MEDONOSNÉ a ktoré boli aj odporúčané na pestovanie, pričom sú dnes inváznymi nepôvodnými druhmi, alebo sa tak minimálne správajú.
Boľševník
-všetky druhy, dnes oficiálne invázna rastlina. Rastie najmä na vlhších živnejších pôdach, napr. popri vodných tokoch. Na mieste zvykne pomerne rýchlo obsadiť priestor, nakoľko už skoro na jar vytvára veľké listy, ktoré zatienia pôvodnú vegetáciu a postupne ju vytlačia. Šíri sa semenami. V päťdesiatych rokoch 20. storočia k nám do Európy prišiel ako okrasná a dnes možno prekvapivo aj medonosná rastlina. Pri dotyku spôsobuje pľuzgiere!
Budleja
– Budleja Davidova, aj dnes je tento ker predávaný, ako pastva pre včely a motýle. Keď jej však nechcete priveľa, pripravte sa na odstraňovanie odkvitnutých súkvetí, nakoľko sa ľahko rozšíri aj tam, kde nechcete. Ročne produkujú množstvo semien, ktoré sa royširujú aj v priestoroch, kde ju isto nechcete. Nevysádzajte ju pri budovách, dokáže ich narušiť. Vo Veľkej Británii je to invázny druh. Majú s ňou najviac skúseností – v podstate ju do európy doniesli. Našemu teritórium pred invazívnym šírením čiastočne pomáhajú chladnejšie zimy. (alebo do nedávna bolo)
Lupina
– Lupina mnoholistá – vlčí bôb. Iste veľmi pekná rastlina, ktorá sa vyníma na záhone krásnym kvetom v rôznych farebných variáciach. Priťahuje naozaj aj včelz a čmeliaky. Vo voľnej prírode, kam sa rozšírila najmä zo záhrad, rastie na rumoviskách, lesných lúčkach. Vysievali ju aj ako krmovinu pre zver. Na poliach ju sadili ako zelené hnojenie, v okolí ciest, železníc, na nelegálnych skládkach sa uˇy rozširuje samostatne. Nie je náročná na podmienky stanovišťa. Rozširuje sa vegetatívne, rozrastaním koreňov, z ktorých vyrastajú nové rastliny, ale aj generatívne semenami. Nie je u nás definovaná priamo za invazívny druh, v prírode sa ale odporúča jej likvidácia. V českej republike ju už považovaná za invazívnu rastlinu.
Náprstník červený
– Náprstník červený, opäť nádherná rastlina, ktorá je ale naviac jedovatá. Reakcia môže prísť aj po niekoľkých dňoch a preniesť sa môže aj dotykom. Fascinujúce purpurové kvety sú lákadlom pre záhradkárov a aj sa stále ponúka. Je to dvojročka, ktorá sa šíri hlavne semenami. V prírode je inváznou rastlinou. Pôvodný druh u nás je náprstník veľkokvetý.
Zlatobyľ
– Zlatobyľ kanadská, respektíve druh obrovská pochádza zo severnej ameriky. Iste je to liečivka, ktorá je dnes v našej prírode už naozaj DOMA. Ide však o invazívnu rastlinu. Zlatobyle obrovská a kanadská sa v európskych botanických záhradách ocitli ešte niekedy v 17. storočí. V súčasnosti sa hromadne vyskytujú a premnožujú najmä na zanedbaných pozemkoch, pozdĺž železničných tratí a ciest, v povodiach vodných tokov, v opustených hospodárskych dvoroch, odkiaľ prenikajú do okolitých stanovíšť. Oba druhy inváznych zlatobylí sú svetlomilné rastliny produkujúce veľké množstvo maličkých nažiek s vysokou klíčivosťou. Vážnejšie však ohrozujú trvalejšie kultúry ako sú stromové škôlky a mladšie výsadby, a samozrejme tiež vinice. Invázne zlatobyle dokážu oddialiť až znemožniť úspešnosť hlavne extenzívnych plantáží, aktuálne napr. rýchlorastúcich drevín. Trojicu u nás bežne vyskytujúcich sa zlatobylí dopĺňa pôvodne domáci, i keď v porovnaní so zmienenými podstatne menej rozšírený druh – zlatobyľ obyčajná.
Netýkavka žliazkatá
– Netýkavka žliazkatá, -veľká jednoročná rastlina z Himalájí. Donesená bola ako okrasná rastlina. Teraz ju nájdeme na veľkej časti severnej pologule. V Európe je od roku 2017 v zozname invazívnych nepôvodných druhov. Dorastá do výšky 1 až 2 m s jemne zelenou alebo červeno sfarbenou stonkou a kopijovitými listami dlhými 5 až 23 cm. Rozdrvené lístie má silný zatuchnutý zápach. Pod stonkami listov má rastlina žľazy, ktoré produkujú lepkavý, sladko voňajúci nektár. Kvety sú ružové. Po odkvitnutí medzi júnom a októbrom rastlina vytvára semenné struky 2 až 3 cm dlhé a 8 mm široké, ktoré pri narušení explodujú semená až do vzdialenosti 6-7 metrov.
Pohánkovec, krídlatka, Fallopia
– Pohánkovec- akékoľvek druhy. Toto je asi najväčší omyl, aký záhradníci v Anglicku a Holandsku dokázali spraviť. Prvé kusy boli v ich parkoch. Máme tu dnes burinu, ktorá je asi najväčším súperom človeka. Pozemky, kde sa nachádza táto rastlina, sú na ostrovoch, či v Beneluxe dnes automaticky degradované do najnižšej cenovej skupiny. Ako nepredajné. Amatérska likvidácia neprichádza do úvahy, špecializované firmy to robia herbicídmi s každoročným opakovaním a to aj v intervale viac ako 10 rokov. Mechanická likvidácia je bez efektu a skôr pomáha k väčšej expanzii. Nesmie sa dať do kompostu!!! Prežije totiž aj vysoké teploty kompostovania.
Prečo je to tak? je to rastlina, ktorá rastie v japonsku, sachaline a kurilách v sopečných oblastiach. Preráža aj hrubé lávové vrstvy. Doslova v mŕtvom prostredí sa z podzemia vynorí nová byľ krídlatky. Má niekoľkovrstvový podzemný systém koreňov, ktorými prerastá pôdu, doma preráža vrstvy lávy a v mestách betón či murivo budov. Korene sú aj v niekoľkometrovej hĺbke. Naviac z každého kolienka nadzemnej časti vyrastie nová rastlina.
Likvidácia pohánkovca.
Pri likvidácii sa skúšalo mechanické ničenie nadzemnej časti spojené s kompostovaním – opačný efekt sa dostavil aj na pozemkoch kde sa použil kompost (preto teda nekompostovať). Rastlina ktorá prežije v lávových poliach, horúčavy vždy v nejakom percente prežije aj v komposte. No a na starom pozemku krásne vyrastie nová húština z podzemkov.
Dlho sa verilo, že v našich podmienkach nie je pohánkovec schopný sa množiť semenom. Proste semená nedozrejú. Lenže v európe máme aj hybrid pohánkovca japonského a sachalinského. Pohánkovec český. Naši susedia asi na pomenovanie hrdí nebudú. Ale to čo nedokázali tieto rastliny v ázii, dokázali v európe. Hybrid je ešte odolnejší ako jeho rodičia. A hlavne vznikol generatívne. Teda nejaké semená asi dozreli.
Pohánkovec je pekná, medonosná rastlina. Dokonca je jedlá , respektíve liečivá. Všetky jej plusy zatieňuje schopnosť obsadiť životný priestor a vytlačiť akúkoľvek konkurenciu. V japonsku má prirodzeného nepriateľa, ale druh chrobáčika si rád pochutnáva aj na iných rastlinách. Biologický boj teda neprichádza do úvahy. Účinný je chemický len postrek, presne cielený v čase, keď na jeseň začínajú schnúť nadzemné časti. Rastlina si ho stiahne aj do podzemia. Následne spálenie nadzemných častí po uschnutí a to všetko vo viacročnom opakovaní. Či sa zachráni neporušená okolitá príroda – asi nie, ale aspoň Vám ostane dom.
Rudbekia
Rudbekia strapatá i srstnatá pochádza zo Severnej Ameriky, z východnej a strednej časti USA a severovýchodu Kanady. Do Európy a na Slovensko ju doviezli hlavne ako okrasnú rastlinu. Rastie na vlhších a humóznejších pôdach, v okolí vodných tokov, na narušených ruderalizovaných miestach, popri cestách, železničných tratiach, na lesných okrajoch. Rozmnožuje sa vegetatívne – rozrastaním a rozkonárovaním plazivých podzemkov. Ide o trvácu bylinu s výškou 50 – 250 cm, s plazivým rozkonárujúcim sa podzemkom. Byľ je v hornej časti rozkonárená, holá. Listy vyrastajú striedavo, sú holé alebo riedko chlpaté a veľmi variabilné. Dolné a prostredné listy sú stopkaté, laločnaté, končisté, na okraji pílkovité. Horné listy má sediace, nedelené, vajcovité. Kvitne od júla do septembra, prípadne októbra. Kvety má usporiadané vo veľkých úboroch s priemerom 7 – 12 cm. Jazykovité kvety majú zlatožltú farbu, terčovité kvety má výrazné, čiernohnedej alebo zelenožltej farby. Plodom je holá nažka.
Glejovka americká
Glejovka americká je trváca bylina so sivasto chlpatou byľou, zvyčajne len málo rozkonárenou alebo nerozkonárenou, ktorá pri poranení roní bielu šťavu. Rastlina dorastá až do výšky 2 metre. Má hrubý dužinatý plazivý podzemok, z ktorého vyrastajú nové byle. Listy má protistojné, podlhovasto vajcovité, celistvo okrajové, na vrchnej strane tmavozelené hladké, na spodnej strane husto sivasto chlpaté. Druh kvitne v júni až júli voňavými ružovými kvetmi, ktoré má sústredené do vrcholových okolíkov polguľovitého tvaru. Plody majú tvar podlhovasto vajcovitých mechúrikov, v ktorých sa vytvoria semená s dlhým bielym páperím. Rastlina je jedovatá. Pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy ju doviezli ako medonosnú, ale aj okrasnú rastlinu.
Včelári a záhradníci v minulosti doniesli aj drevinz, ktoré sú dnes definované ako invazívne. Agát biely je asi najstarším príkladom, ale patrí tu aj sumach pálkový či pajaseň žliazkatý
Aké je ešte raz nebezpečenstvo výsadby týchto rastlín?
Tam, kde sú tieto rastliny v záhrade , sa často nechcene zvyšuje aj „biodiverzita“ o túto rastlinu i v blízkom lese, na lúke či pri rieke – možno aj v nejakej rezervácii a dôjde k ďalšej katastrofe v ekosystéme – INVÁZNE RASTLINY SÚ JEDNOU Z HLAVNÝCH PRÍČIN KRÍZY BIODIVERZITY!
Bór ovplyvňuje v rastlinách klíčenie, opeľovanie, transport cukrov, vývoj bunkovej steny, tvorbu bielkovín a metabolizmus sacharidov. Je jednou z najčastejšie nedostatočných mikroživín. Rastliny majú sťažený príjem bóru v alkalických pôdach a naopak môže mať toxické množstvá v kyslých pôdach. Nedostatok bóru ovplyvní vegetatívny a reprodukčný rast rastliny. Príznaky nedostatku zahŕňajú chlorózu, odumieranie púčikov/kvetov a odumieranie nového rastu.
Funkcie bóru
Delenie buniek
Premiestnenie Ca
Syntéza bielkovín
Metabolizmus uhľohydrátov
Životaschopnosť peľu
nasadenie a tvorba peľu a plodov
Tvorba hormónov
Príznaky nedostatku bóru
Hrubé, zvlnené, krehké tkanivá
Praskanie, štiepenie tkaniva, niekedy s gummózou
Znížené kvitnutie, násada semien a násadu plodov
Rastové body môžu odumrieť a vytvárať viaceré bočné výhonky
Malé, zdeformované ovocie
Poruchy vnútornej dužiny ovocia
Antagonizmus bóru
Vysoká hladina draslíka ovplyvňuje negatívne príjem bóru a naopak
Stimulácia
Bór stimuluje translokáciu vápnika
bór zvyšuje obsah dusičnanov
bór zvyšuje príjem fosfátov
Faktory ovplyvňujúce dostupnosť bóru
Pôdy s vysokým pH
Na vápenatých pôdach
Pôdy s vysokým obsahom N a/alebo Ca
Piesočnaté pôdy, ktoré sa ľahko vylúhujú
Pôdy s nízkym obsahom organických látok
Chladné, vlhké počasie (najmä po dlhom období sucha)
Síra sa podieľa na tvorbe chlorofylu. Tento prvok je nutný na vykonávanie fotosyntézy a zasahuje do syntézy bielkovín a tvorby tkanív. Síra je základom metabolizmu dusíka, pretože zlepšuje účinnosť dusíka. Síra tiež celkovo zlepšuje obranyschopnosť rastlín. Nedostatok síry je zriedkavý, ale keď sa vyskytne, rastlina zosvetlí farbu a nadobudne svetlozelený vzhľad. Ako pri všeobecnej chloróze, ktorú pozorujeme pri nedostatku dusíka. Rastliny s vysokými nárokmi na dusík musia mať aj dostatok síry, aby dokázali dusík využiť.
Funkcie síry
Podobné požiadavky ako fosfor
Zložka niekoľkých aminokyselín, ktoré sa podieľajú nevyhnutné na tvorbe bielkovín
Podporuje činnosť niektorých enzýmov a vitamínov
Potrebné pre tvorbu chlorofylu
Nedostatok nepriaznivo ovplyvňuje obsah oleja v niektorých olejnatých plodinách a kvalitu pečenia v plodinách pšenice
Pomáha pri stabilizácii dusíka
Potrebná na tvorbu hľuziek s baktériami v strukovinách
Príznaky nedostatku síry
Podobne ako pri nedostatku dusíka
žltnutie listov začína už na nových listoch (pri dusíku je to skôr na starších)
V strukovinách sú vytvorené hľuzky s baktériami viažúce dusík menšie, skôr bledé ako ružové a ich počet je znížený
V poľných plodinách slabý výnos, nízky obsah bielkovín, svetlozelené a žlté listy
aj purpurovanie okrajov a medzižilových oblastí je bežné na mladých aj starých listoch
Antagonizmus síry
Vysoké hladiny S môžu znížiť dostupnosť:
Molybdénu (v neprítomnosti fosforu)
Selénu
Faktory ovplyvňujúce dostupnosť síry
Kyslé, piesočnaté pôdy, kde bol vylúhovaný síran, najmä oblasti s vysokými zrážkami
Neustále obrábané pôdy s nízkym obsahom organickej hmoty
Horčík tvorí jadro molekuly chlorofylu, a preto je nevyhnutný pre fotosyntézu. To z neho robí nenahraditeľný prvok pre vývoj rastlín. Horčík podporuje vstrebávanie a transport fosforu. Prispieva k ukladaniu cukrov v rastline. Horčík plní funkciu aktivátora enzýmov a v skutočnosti aktivuje viac enzýmov ako ktorákoľvek iná živina. Nedostatok horčíka má za následok slabé stonky, stratu zelene v najstarších listoch a výskyt žltých a hnedých škvŕn, aj keď žilky listov zostávajú zelené.
Funkcie horčíka
je to centrálna molekula chlorofylu
Podporuje viaceré funkcie rôznych rastlinných enzýmov
Pomáha rastline vytvárať cukor a škroby
Hrá dôležitú súčasť translokácie fosforu
Príznaky nedostatku horčíka
Interveinálna chloróza začínajúca na vrcholoch starších listov. Žily zostávajú zelené, zatiaľ čo chlorotické oblasti zožltnú až zhnednú (iné farby u niektorých rastlín)
Listy sú krehké a nekrotické a môžu aj predčasne opadávať
Výnos môže byť vážne znížený
Na niektorých odrodách čierneho hrozna a kôstkovitého a kôstkového ovocia sa môžu vyvinúť medzižilové červené chlorotické oblasti
Antagonizmus horčíka
Vysoké hladiny Mg môžu znížiť dostupnosť:
Draslíka
Zvýšené hladiny horčíka môžu vyvolať dopyt po ďalších:
Fosfor
Dusík
Faktory ovplyvňujúce dostupnosť horčíka
Piesočnaté, kyslé pôdy, najmä v oblastiach s vysokými zrážkami, kde je vyplavovaný z pôdy.
Pôdy s hrubou štruktúrou vo vlhkých oblastiach
Pri dlhodobo chladných a vlhkých podmienkach
Pôdy, kde bol nárazovo pridaný draslík vo veľkom množstve
Pôdy, ktoré boli opakovane hnojené
pri väčšom odstránení listov a koncových výhonkov postupujúcom od základne ku špičke
Vápnik sa viaže na steny rastlinných tkanív, stabilizuje pritom bunkovú stenu a podporuje tvorbu bunkovej steny. Vápnik sa podieľa aj na raste a vývoji buniek. Zlepšuje vitalitu rastlín, aktivuje tvorbu koreňov a ich rast. Vápnik prispieva k zadržiavaniu minerálov v pôde a transportu týchto minerálov. Okrem toho neutralizuje toxické látky v rastlinách a prispieva k tvorbe semien. Vápnik stabilizuje a reguluje niekoľko rôznych procesov a nedostatok vápnika spôsobuje žlté a hnedé škvrny na listoch. Vo všeobecnosti jeho nedostatok spomaľuje rast rastlín.
Funkcie vápnika
Správne fungovanie rastových bodov, najmä koreňov koreňov
Vytvára zlúčeniny, ktoré posilňujú bunkové steny
Pomáha pri delení a predlžovaní buniek
Neutralizuje organické kyseliny
Napomáha správnemu fungovaniu ale aj priepustnosti bunkových membrán
Reguluje syntézu bielkovín a naviac spomaľuje proces starnutia
Príznaky nedostatku vápnika
Mäkké ovocie
Senescentný rozklad a zlá skladovateľnosť ovocia
Vnútorné a vonkajšie poruchy zeleniny a plodov ovocia
Terminálne puky a koreňové hroty sa nevyvíjajú normálne
Zakrpatené koreňové systémy
Listy tráv sa neotvárajú správne,ale špičky sa lepia na najbližší najnižší list
Antagonizmus vápnika
Vysoké hladiny Ca môžu zasa znížiť dostupnosť:
mangán
Draslík
Železo
Sodík a hliník
bór
Zinok
magnézium
Fosfor
Faktory ovplyvňujúce dostupnosť vápnika
Tam, kde je v pôde nepriaznivá rovnováha Ca, Mg a K (obzvlášť pri veľkom prísune draslíka v piesočnatých pôdach)
Tiež tam, kde boli použité vysoké množstvá N
Pôdy s nízkym pH, teda veľmi kyslé
Citlivé plodiny
Vápnik sa v rastlinách ľahko nepremiestňuje, preto je potrebný stály prísun. Mal by sa aplikovať na listy a v plodiacich plodinách a mal by byť dostupný po odkvitnutí
Vyššiu spotrebu majú aj stromové plodiny, ovocie a zelenina
Draslík sa podieľa na regulácii vody a transporte zásobných látok rastliny. Zvyšuje kapacitu fotosyntézy, posilňuje bunkové tkanivo a aktivuje vstrebávanie dusičnanov. Draslík stimuluje kvitnutie a syntézu sacharidov a enzýmov. To zase poskytuje zvýšenie schopnosti rastliny odolávať nepriaznivému prostrediu, ako sú nízke teploty, a zabraňuje vädnutiu. Preto nedostatok draslíka znižuje odolnosť rastlín voči suchu a mrazom alebo napadnutiu hubou. To zase vedie k nedostatku rovnováhy medzi ostatnými živinami, ako je vápnik, horčík a dusík. Pri nedostatku draslíka sa na listoch objavia tmavé škvrny.
Funkcie draslíka
Pomáha pri fotosyntéze a fungovaní chlorofylu
Zúčastňuje sa tvorby a translokácie škrobov, cukrov aj tukov
Tvorba bielkovín
Pomáha pri udržiavaní vnútorného tlaku buniek
Znižuje vädnutie hlavne udržiavaním rovnováhy solí a vody v bunkách
Zlepšuje kvalitu plodín
Zvyšuje rast koreňov a odolnosť voči chorobám a aj suchu
Príznaky nedostatku draslíka
Tvoria sa svetlozelené, žlté staršie listy, ktoré sa vyvinú aj do spáleniny listov
Zakrpatený rast rastlín
Znížená odolnosť voči chorobám
Oslabené steblá obilnín
Zdeformované semeno a ovocie
Antagonizmus draslíka
Vysoké hladiny fraslíka môžu znížiť dostupnosť ďalších živín, hlavne
bóru
magnézia
okrem toho zvýšené hladiny draslíka môžu vytvoriť požiadavku na viac:
Železa
mangánu
Draslík a faktory ovplyvňujúce jeho dostupnosť
Neustále obrábané pôdy, ale s nízkym obsahom organickej hmoty
Pôdy bez vyvážených programov hnojenia
Ľahké a piesčité pôdy.
Dlhšie obdobia sucha
Silne vápenatá pôda
Predĺžené obdobia silných dažďov na niektorých pôdach, ktoré draslik vylúhujú
Pôdy, v ktorých boli odstránené nedostatky fosforu a molybdénu
Pôdy vytvorené zo základného materiálu, ktorý už bol s nízkym obsahom draslíka
Fosfor sa podieľa na raste koreňov, ktorý stimuluje. Vo vzdušnej zóne uprednostňuje kvitnutie. Hoci je fosfor potrebný aj v období rastu rastliny, oveľa viac sa zapája do fázy kvitnutia. Fosfor sa podieľa na transporte a skladovaní energie. Zlepšuje celkový stav rastliny a zvyšuje schopnosť rastliny odolávať nepriaznivým klimatickým podmienkam. Fosfor je nevyhnutný pri tvorbe organických zlúčenín a správnom vykonávaní fotosyntézy. Nedostatok fosforu má za následok neskoré, nedostatočné kvitnutie, hnednutie a zvráskavenie listov a celkovo nedostatok vitality.
Funkcie fosforu
Nevyhnutný pre správne delenie buniek a tvorbu nových buniek
Fotosyntézu
Tvorbu cukru a škrobu
Prenos energie
Transport sacharidov
Príznaky nedostatku fosforu:
Znížený rast
Niekedy zakrpatené a viditeľné len zo skrátených internódií, menších listov, zníženého rastu výhonkov
Tmavo zelená farba v niektorých plodinách
Fialové listy v niektorých plodinách (napr. Brassicas)
Znížené odnožovanie obilnín
Malé, zdeformované ovocie. Môže byť dužinatý so zlou skladovateľnosťou
Zlý vývoj semien
Antagonizmus fosforu
Vysoké hladiny P môžu znížiť dostupnosť:
Železo
Draslík
Meď
Zinok
Hromadenie fosforu:
Pri pravidelnom hnojení a to aj organickými hnojivami dochádza často ku hromadeniu fosforu v pôde. Určite aspoň raz ya čas je potrebné vykonať rozbor pôdy. Na rozdiel od dusíka má fosfor v pôde omnoho menšiu mobilitu a ťažšie sa vyplavuje. V podstate ho vyčerpávajú hlavne rastliny, ak ale hmota zo záhrady končí zasa v komposte, tak sa fosfor vracia a pokles bude minimálny. Následným hnojením z externého zdroja organických hnojív, ale aj syntetickymi hnojivami s NPK zložkou dokáže množstvo fosforu narastať. Zdrojom môže byť aj popol. Prirodzené odplavovanie trvá často aj desaťročia. Riešením je aj pestovanie plodín, ktoré fosfor odčerpávajú, ale spotrebujú sa mimo pozemku, bez návratu hmoty.
