Drevár potulný je veľmi ťažko rozpoznatelný od drevára fialového. Oba druhy sa dajú na juhu Slovenska už niekoľko rokov bežne pozorovať. Drevár fialový bol prítomný skôr.
Popis:
Xylocopa valga je aj veľkosťou podobná svojmu oveľa bežnejšiemu príbuznému -Xylocopa violacea. Samice oboch druhov sú si veľmi podobné a v teréne sa nedajú rozlíšiť. Samčekov je možné okamžite odlíšit podľa zakrivených a oranžovo pásikových koncov tykadiel Xylocopa violacea. Drevárom bez tejto charakteristiky teda môže byť valga samica a samec, alebo samica violacea, pokiaľ nie je možné podrobnejšie vyšetrenie najmä zadnej končatiny a tykadiel.
Dĺžka cca 22-28 mm. Telo, chlpy a tykadlá má čierne, krídla v trblietavej metalickej modro-čiernej farbe. Samica má zadnoe končatiny na vonkajšej strane pokryté mnohými zubami. Samec má 3. segment tykadla tak dlhý ako 4. a 5. segment spolu. Zadné končatiny majú len jeden zub. Drevár potulný má kopulačný aparát o niečo menší ako drevár fialový.
Biotop:
Južná a južná stredná Európa
Stanovište: teplá, suchá krajina, v obytných oblastiach, parkoch a záhradách atď., za predpokladu, že je k dispozícii dostatok mŕtveho dreva.
Popis:
Vlastnosti: cca 20-30 mm; Telo a vlasy čierne a krídla v trblietavej metalickej modro-čiernej farbe. Samica: Spodná strana tykadiel väčšinou čiastočne žltá; 2 rady zubov na vonkajšej strane zadných nôh. V teréne veľmi ťažko odlíšitelné od X. valga . Chrbát(štít-scutum) je s čiernymi a sivými vlasmi.. Tykadlá ohnuté na konci, 5. segment tykadiel dlhý ako 4. – 6. segment spolu. Zadná končatina na vonkajšej strane s 1 malým zubom.
Samice sa v teréne ťažko odlíšia od podobne veľkej, predtým veľmi vzácnej Xylocopa valga, a ak nie je priame porovnanie je možná aj zámena s predtým zriedkavou a len do 16 mm dlhou Xylocopa iris. Violaceu napokon spoznáte podľa mierne ohnutých koncov tykadiel so žltkastým až oranžovým pásikom.
Biotop:
Drevár potulný obýva teplé oblasti a suchú krajinu, sady, parky a záhrady v obytných oblastiach za predpokladu, že je k dispozícii dostatok mŕtveho dreva.
Potrava:
Drevár potulný nie je špecializovaný ale predsa len uprednostňuje čeľade rastlín bôbovité – napríklad aj agát (Fabaceae) hluchavkovité (Lamiaceae), astrovité(Asteraceae) a borákovité (Boraginaceae).
Doba letu:
Drevár potulný má jednu generáciu ročne (univoltine). Lietajú od marca – koniec októbra. V lete generácia po prezimovaní do júla/augusta a nová generácia od konca leta. Prezimujú teda ako dospelé jedince. Najprv vyliezajú samce, ktoré lietajú po okolí a snažia sa nájsť samičky. Po párení sa samice pokúšajú založiť nové hniezda.
Hniezdenie:
Hniezdne chodby si vyhrabáva v mŕtvom dreve, t. j. hubami napadnutých, krehkých kmeňoch a konároch, starých stĺpoch, krehkých trámoch atď. Potrebuje väčšie priemery – paralelne s hlavným priechodom je vykopaných niekoľko vedľajších priechodov alebo chovných rúr, ktoré často ležia na rovnakej úrovni. Plodné bunky, najvzdialenejšie od hlavného priechodu vytvorí ako prvé, steny medzi plodovými bunkami vytvorí z hoblín a slín ohryzených z bunkových stien. Mimochodom, pôrodné hniezda sa využívajú aj ako zimovisko, inak včely dreváre zimujú v mŕtvom dreve, dokonca aj v sprašových múroch a starých múroch.
Ako prilákať dreváre na záhradu:
Neodstraňujte staré pne., môžete ich položiť vertikálne. Lákajú ich hlavne pne listnatýh stromov, zdá sa že obľubujú jabloň. Inak pne vŕb topoľa, jelše. Peň by mal mať aspoň 15 cm. Do takéhoto dreva sa odporúča navŕtať otvory o priemere 12mm a hĺbky len 4 centimetre. Zvyšok si drevár upraví sám. Vzdialenosť minimálne 50cm od seba .
Dreváre všeobecne.