Andrena clarkella je jednou z prvých jarných pieskorypiek.
Popis:
Samica je dlhá 12-13 mm. Hlava má čiernu a chlpatú. 3. segment tykadla má dlhší ako 4. a 5. spolu. Hrudník (mesonotum/scutum) má husto chlpatý červenohnedý, zadné nohy majú líščiu červeň. Brucho: tergity s jamkami, rozptýlené s jemnými vpichmi, s hustými a dlhými chlpmi.
Samec má 10–12 mm a je hnedo chlpatý. Hlava má čierno chlpatú na bokoch a na vrchu, tvár inak typicky biela pre trudy, 3. segment antény len tak dlhý ako 4. a 5. spolu. Hrudník je hnedý a chlpatý. Brucho voľne ochlpené, tergity sú so svetlými pásmi.
Biotop:
Uprednostňuje pôdu, ktorá nie je príliš sypká – hlina a piesok. Na miestach bez vegetácie, prípadne len s machom, na rovinatých miestach, s miernm sklonom. Okrajové biotopy lesov, lesné chodníky
Hniezdenie:
Samice často hniezdia vo veľkých zhlukoch na holých alebo riedko porastených pôdach, ale zároveň vyhľadávajú polotieň. Uprednostňuje sa pôda, ktorá nie je príliš sypká, piesčitá alebo hlinitá aj to môže vysvetľovať, prečo je tento druh v dunách taký vzácny. Tunel hniezda najprv strmo zasahuje do zeme a potom sa mierne vyrovná. Pozdĺž krátkych bočných chodieb je niekoľko chovných buniek, pričom po opustení hniezda býva hlavná chodba uzavretá. Nájdu sa však aj samice, ktoré sú na to trochu nedbalé a hniezdo zatvoria len do polovice alebo vôbec. Niekedy samice bojujú o najlepšie miesta na hniezdenie. Samce hliadkujú po feromónových cestách. Tie sa vždy nachádzajú na najteplejších miestach okrajov lesov orientovaných na juh a v blízkosti kvitnúcich vŕb.
Potrava:
Peľ sa zbiera takmer výlučne na vŕbách. Len extrémne obmedzený počet návštev kvetov bol pozorovaný na iných kvetoch: nechtík močiarny, brečtan zemný, vŕba, osika a trnka.
Doba letu:
Andrena clarkella má jednu generáciu za rok. Lieta od konca februára do polovice apríla(samce) a samice až do mája. Prezimuje v zemi ako dospelý hmyz -imago.