júl 2024 - Stránka 2 z 6

Megachile lapponica – čalúnica

Megachile lapponica hniezdi v nadzemných dutinách. Využíva aj pripravené hniezdne pomôcky. Megachile lapponica nie je teplomilným druhom, ale boreohorským druhom: patrí teda k faune severských a horských ihličnatých lesov. Napriek tomu sa stále častejšie objavuje aj v južnejších oblastiach. Podmienkou je rozšírenie vŕbovky, ktorú využíva ako zdroj peľu, tak aj ako stavebný materiál.

Popis:

Malá, štíhla včela, čierna s nápadnými úzkymi bielymi pásmi a oranžovou kefkou na bruchu.

Samica meria 11–13 mm, je svetlo chlpatá. Druhý až piaty tergit s koncovými pásmi. Oranžovo-červená kefka na bruchu, prechádza do tmavočervenej na šiestom sternite. Zadná holeň má tupú vonkajšiu ostrohu.

Samec meria 9-10 mm. Tergity má lesklé napriek bodkovaniu, Šiesty tergit s priečnym hrebeňom v strede. Tarsi predkolenia má červené.

Biotop:

V strednej európe okraje lesov a holiny, ale aj okraje sídiel: parky a záhrady.

Hniezdenie:

Využíva chodby v mŕtvom dreve: pne stromov, konáre, drevené stĺpy, tiež hniezdne pomôcky. Pre plodové bunky včela používa odrezky z listov vrbovky úzkolistej (Epilobium angustifolium). Samotne trubice uzatvára kúskami kôry. Väzba Megachile lapponica na túto rastlinu môže byť spôsobená aj jej mäkkými, ľahko strihatelnými listami.

Potrava:

Peľ zbiera výlučne na vŕbovkach (Epilobium, čeľaď pupalkových = Onograceae. Nektár zbiera aj na astrovitých a bôbovitých rastlinách (Compositae, Fabaceae) a druhov Rubus (černice a maliny atď.)

Doba letu:

Megachile lapponica má jednu generácia za rok (univoltine). Lieta od začiatku júna do konca júla.

Čalúnice a maltárky

Megachile lagopoda – čalúnica bielonohá

Megachile lagopoda – čalúnica bielonohá je najväčšia čalúnica, ktora hniezdi na našom území.

Popis:

Čalúnica bielonohá je až nápadne veľká včela so širokým predným hrebeňom u samcov. Obe pohlavia sa ľahko zamenia s Megachile maritima.

Samica meria až 15-17 mm. Na hrudníku má riedke žltohnedé chlpy.

Prvý, druhý občas aj tretí tergit brucha je žltohnedý, Ostatné má čierne a chlpaté. Od druhého až po štvrtý občas aj piaty tergit má úzke koncové pásy. Brušná kefka je vpredu červeno-žltá až tmavočervená, často až po štvrtý sternit a úplne čierna na piatom a šiestom sternite

Samec meria 14–16 mm, je podobný samici, ale na hlave má belavé vlasy, čeľuste v porovnaní s M. maritima má čierne. Tars 1. páru nôh je veľmi široký, belavožlto chlpatý. Holene a tarsi 3. páru nôh sú široké. Prvý tergit má žltohnedý, posledný tmavohnedý chlpatý. Druhý až piaty má husto bodkovaný s koncovými pásikmi.

Biotop:

Horúce a suché oblasti. Pomerne často sa vyskytuje v strednej a západnej Európe v kameňolomoch a pozdĺž viníc, ale aj v mestských oblastiach, na úhoroch, ruderálnych plochách a suchých trávnatých porastoch.

Hniezdenie:

Megachile lagopoda hniezdi v zemi v tuneloch, ktoré si sama vykope, občas aj existujúcich dutinách v mŕtvom dreve či pod kameňmi. Hniezdo je lineárne alebo lineárne rozvetvené s dvoma až 12 plodovými bunkami na hniezdo. Jednotlivé plodové bunky sú 12 – 14 mm dlhé, 6 – 8 mm široké a úplne pokryté kúskami listov nazbieraných v danej oblasti. Hniezdnu bariéru skladá z chumáča 10-15 kusov listov, ktoré na okrajoch zlepí.

Potrava:

Megachile lagopoda je polyektický druh, teda nie je špecializovaná. . Navštevuje 4 čeľade rastlín ako zdroje peľu: astrovité (Asteraceae), čeľaď zvončekovitých (Campanulaceae), bôbovité (Fabaceae), čeľaď skorocelovité (Plantaginaceae). Poyorované boli aj na bodliakoch či chrastavci.

Doba letu:

Čalúnica bielonohá má jednu generáciu za rok. Lieta od júna do augusta. Samce o niečo skôr.

Čalúnice a maltárky

Maltárka ďatelinová – Megachile ericetorum

Maltárka ďatelinová hniezdi v existujúcich dutinách pod zemou alebo nad zemou a buduje si tam rad plodových buniek.

Popis:

Maltárka ďatelinová je podobná včele medonosnej aj iným druhom Megachile. Samica meria 13–15 mm, základnú farbu má čiernu. Čeľuste vpredu sú s dvoma zubami a dlhým okrajom. Na temene a hrudníku prevláda hnedá, inak je skôr belavo chlpatá. Druhý až piaty tergit je so širokými koncovými pásmi. Na bruchu má zlatú kefku.

Samec meria 12-14 mm, oproti samici má ale biele strapce na prednej končatine. Šiesty tergit je bez srsti a so zúbkovaným okrajom na konci a centrálne zahrotenou chrbticou.

Biotop:

Vyhľadáva chudobné trávnaté porasty, pieskové a hlinité jamy, úhory, ruderálne plochy, násypy – aj v osadách, ak sú tam strmé steny a múry.

Hniezdenie:

Maltárka ďatelinová si sama stavia hniezda. Hniezdo buduje v existujúcich podzemných a nadzemných dutinách, kde samica vytvára bunky z hliny a živice. V hniezdnych pomôckach preferuje priemer od 7 mm. Samica tu vytvára lineárne hniezdo asi so štyrmi plodovými bunkami. Bunky vyrobí z hliny a ešte zvnútra potiahne živicou. Plodová bunka je dlhá približne 15 mm. Medzi poslednou vyrobenou bunkou a uzatváracou zátkou hniezda je naviac prázdny priesto, dlhý až tri centimetre.

Potrava:

Druh sa špecializuje na čelaď bôbovité rastliny (Fabaceae). Navštevuje Ladenec rožkatý, hrachor, ihlica, ďatelinu, ale kvoli nektáru aj čeľaď mätovitých (Lamiaceae).

Doba letu:

Včela má jednu generácia za rok, je univoltínna, pričom lieta od júna do augusta. Samce v miernom predstihu pred samicami.

Čalúnice a maltárky

Megachile circumcincta – čalúnica

Megachile circumcincta je relatívne rozšírená a na vhodných stanovištiach sa objavuje dosť často. Príležitostne ju možno pozorovať aj na sídliskách v záhradách a parkoch.

Popis:

Samica meria 12–14 mm. Má dlhé hnedé chlpy, tvár je hnedá, clypeus s lesklým hrebeňom, spánky belavo chlpaté Chrbát (mesonotum) je hnedo chlpatý, boky hrudníka a spodná je strana belavá. Prvý až tretí tergit je svetlohnedý, štvrtý až šiesty je čierny, pričom štvrtý piaty sú s jasnými koncovými pásmi. Spodok brucha je červený, piaty a šiesty sternit je ale čierny.

Samec má veľkosť takmer rovnakú meria 11–13 mm. Hlava: posledný segment antény rozšírený. Prvý pár nôh má žltú srsť, rovnako ako aj hrudník.

Biotop:

Vyhľadáva prevažne piesčité oblasti, ale zaznamenaný je výskyt aj na sprašových a hlinitých oblasti na násypoch, v pieskoviskách, štrkoviskách a hlinitách, na chudobných trávnatých porastoch, aj záhrady.

Hniezdenie:

Megachile circumcincta hniezdi na miestach s malou vegetáciou v samostatne vyhĺbených dutinách v zemi blízko povrchu zeme alebo pod kameňmi a v existujúcich dutinách nad zemou. Plodové bunky bunky plní listovými odrezkami. Samica využíva listy brezy a rakytníka. Včela si najprv šikmo do zeme vyhrabe 3-5 cm dlhý tunel. Na konci chodby vykope vodorovnú chodbu, vytvorí v nej tri , štyri cely a chodbu uzavrie zeminou. Potom vykope druhú horizontálnu chodbu, naplní ju tiež celami a chodbu uzavrie. Obe chodby zvierajú uhol 60° a ležia len 2-3 cm pod povrchom.

Potrava:

Tento druh čalúnice nie je špecializovaný. Na našom území navštevuje 3 čeľade rastlín ako zdroje peľu. Je to hlavne čeľaď zvončekovitých (Campanulaceae), bôbovité (Fabaceae)- častá je lupina a pupalkové (Onagraceae).

Doba letu:

Megachile circumcincta má len jednu generácia za rok, je teda univoltínna. Lieta od mája do augusta. Čas letu je preto taký dlhý, pretože niektoré nedospelé zvieratá hibernujú a vychádzajú neskôr.

© macro_expert, Megachile circumcincta – čalúnica , https://www.inaturalist.org/observations/218477052

Čalúnice a maltárky

Čalúnica obyčajná – Megachile centuncularis

Čalúnica obyčajná hniezdi vo všetkých druhoch existujúcich dutín, ako sú štrbiny stien, v dreve, hniezdnych blokoch, bambusových tyčiach, stonkách černíc, vo vetvách, ale aj v zemi. Mimo dedín a miest sa vyskytuje len zriedka.

Popis:

Samica meria 11-12mm. Má čiernu základnú farbu, je žltohnedo chlpatá, na temene a hrudníku mierne tmavšia. Tergity má s úzkymi koncovými pásmi. pričom prvý je prerušený v strede, Šiesty tergit s vyčnievajúcimi chlpmi. Včela má na bruchu červenkastý štetec peľ.

Samec je menší, meria 9-11 mm. chĺpky má podobne ako samica, ale na spodnej strane belavé. Šiesty tergit je s hrbolčekom. Sternity s koncovými strapcami.

Biotop:

Úhory, ruderálne oblasti, živé ploty, tiež záhrady a parky. Vyhovuje jej prostredie vytvorené človekom.

Hniezdenie:

Hniezdi samotársky, niekedy možno aj v zhlukoch. Lineárne hniezdo sa vyrába vo všetkých druhoch dutín, v odumretých stonkách a konároch. Využíva dutiny v pňoch stromov, stĺpy a trámy, duté stonky (černice, stonky ruží, divozelu, trstiny),v zemi aj v umelých hniezdach. V umelých hniezdach preferuje tunely s priemerom 6 mm. Materiál plodových buniek pozostáva z listov stromov – najlepšie mladých – a listov bylín. Často uprednostňuje okvetné lístky ruží, ale občas použije aj lupene muškátov. Priestor medzi poslednou bunkou a uzatváracou zátkou je vyplnený kúskami listu.

Samotná bunka pozostáva z niekoľkých okrúhlych kusov listov zlepených dohromady. Na každé hniezdo vytvára samica 2 až 15 buniek s priemerom 5-6 mm a dĺžkou 12-13 mm . Samice vychádzajú zo zadných buniek a samce z predných buniek. Samica pracuje v čase od 8. do 19. hodiny. Produkuje jednu bunku denne s proviantom a vajcom. Samce vychádzajú skôr ako samice. Kokon je oválny, so splošteným vrchom, hnedý, pergamenový. Prezimuje ako odpočívajúca larva.

Potrava:

Čalúnica obyčajná nie je špecializovaná, ale peľ zbiera hlavne na rastlinách z čelade astrovitých a z čeľade bôbovitých rastlín.

Doba letu:

Na našom území má dve generácie. 1 generácia lieta od začiatku júna do začiatku septembra. Druhá generácia od polovice augusta do polovice októbra. Samce lietajú cca tri týždne samice šesť.

Čalúnice a maltárky

Andrena ventralis

Andrena ventralis je relatívne malá pieskorypka, ktorá je aj v teréne ľahko rozpoznateľná vďaka riedkej srsti, čiastočne do červena sfarbeným sternitom a špecializovaným návštevám kvetov vŕb.

Popis:

Meria len 8-9 mm. Je to štíhly druh, navrchu s čiernou farbo, ale s bielymi vlasmi na bokoch, červenú má na spodnej strane brucha.

Samica má čiernu hlavu, hrudník zasa čierny, košíčky na zadných nohách má svetlosivé. Tergity s úzkymi más prerušovanými bielymi koncovými pásmi, sternity červené, jamkovité.

Samec má hlavu a hrudník svetlosivé chlpaté. Tergity aj sternity s rôznymi podielmi červenej.

Biotop:

Andrena ventralis obýva všetky druhy otvorených plôch, na ktorých rastie dostatok vŕb, na piesočnatej pôde aj na hline. Nájdete ju v lužných oblastiach, na okrajoch lesov a otvorených priestranstiev v lesoch, vresoviskách, zapadnutých cestách, lomoch a hrádzach.

Hniezdenie:

Samice hniezdia samotársky alebo len v malých zhlukoch. Hniezdo sa nachádza v zemi medzi vegetáciou, častejšie na miestach s riedkou vegetáciou. Hniezda si kopú aj v opustených krtincoch.

Potrava:

Včela je špecializovaná ,oligolektická na vŕby (Salicaceae), občas sa však vyskytujú aj v rastlinách z čelade ruží (Rosaceae).

Doba letu:

Táto malá pieskorypka má len jednu generáciu za rok, je univoltínna. Lieta od konca marca do konca mája.

Pieskorypky všeobecne

Andrena varians – Pieskorypka

Andrena varians je zriedkavý druh, naviac tažko rozpoznateľný. Na biotop nemá zvláštne nároky obsadzuje, aj mestské parky

Popis:

Samica meria 10-12mm. Má štíhle, lesklé čierne brucho so slabo svetlými škvrnami na bokoch, hnedý chlpatý hrudník . Druh je podobný A. haemorrhoa, ale s kratšou srsťou). Samec je menší , má dĺžku len 9-10 mm. V teréne je len ťažko roypoznateľná od iných príbuzných druhov

Biotop:

Obýva otvorené lesy, okraje lesov, úhor, parky a záhrady. Hniezdi aj na násypoch, v záhradných cestičkách a na iných miestach s malou vegetáciou. V poslednom období aj v mestkých oblastiach v parkoch a na sídliskách.

Hniezdenie:

Hniezda buduje v zemi jednotlivo, alebo len v malých aglomeráciách.

Potrava:

Andrena varians sa nešpecializuje, je to polylektický druh. Peľ zbiera až z dvanástich čeľadí rastlín: čeľaď javorovitých (Aceraceae), čeľaď mrkvovité rastliny. (Apiaceae), cezmína (Aquifoliaceae), čeľaď astrovité(Asteraceae), čeľad dráčovité (Berberidaceae), Navštevuje aj brezy (Betulaceae), kapustovú zeleninu (Brassicaceae), klinčeky. (Caryophyllaceae), kríky egrešov. (Grossulariaceae), iskerníky (Ranunculaceae), čeľad ružovité (Rosaceae), vŕby. Pozorovali ju aj na ríbezliach a trnkách.

Doba letu:

Druh má ročne len jednu generáciu za rok (je univoltínny). Samce lietajú od konca marca do konca apríla, samice od začiatku apríla až do polovice júna.

Andrena varians je zriedkavý druh, naviac tažko rozpoznateľný. Na biotop nemá zvláštne nároky obsadzuje, aj mestské parky — (c) Pluvialis, andrena varians, https://www.inaturalist.org/observations/117988969

Pieskorypky všeobecne

Andrena vaga – Pieskorypka vŕbová

Andrena vaga je veľký druh pieskorypky s rovnomerne sivobielym, husto ochlpeným hrudníkom.

Popis:

Veľkosť má 13-15 mm, čierna s bielymi až sivými chĺpkami.

Samica má chlpatú hnedo-sivu tvár. Tretí segment tykadla je dlhší ako štvrtý a piaty spolu. Chrbát je pokrytý šedou srsťou, nohy sú s hnedo-čiernymi vlasmi. Tergity bruška sú lesklé čierne, hladké s mierne kontrastnými koncovými okrajmi, koncovým strapcom. Košíčky sú hnedo-čierne.

Samec sa podobá samici, ale štíhlejší, prevažne s bielymi vlasmi. Tvár hore a po bokoch je čierna, dole má dlhé a biele vlasy, dlhé čeľuste.

Biotop:

Obýva riečne nivy, hrádze, piesočne plochy, štrkopiesky aj hliny, pieskové vresoviská, čistinky, záhrady.

Hniezdenie:

Andrena vaga vykopáva hniezda v piesočnatých pôdach, ktoré nie sú príliš husto porastené a niekedy aj v spraši, ako sú pieskové chodníky, svahy, polootvorené okraje ciest, na hrádzi alebo v starých krtincoch. Bývajú v malých až veľmi veľkých agregáciách, niekedy v tisícoch a pri vchode majú malú mohylu z vyhrabaného materiálu .

Hniezdo pozostáva zo zakrivenej hlavnej chodby 25-60 cm, s 1-4 krátkymi nerozvetvenými bočnými chodbami v rovnakej výške. Každá bočná chodba končí oválnou plodovou bunkou 9 x 17 mm je hladká a potretá sekrétom z Dufourovej žľazy. Niekedy sa v nasledujúcom roku používa aj stará hlavná chodba. Keď samica opustí hniezdo za potravou, vchod do hniezda sa uzatvorí a pachovo označí, aby samica ľahšie našla hniezdo v rámci agregácie Samica vykoná približne štyri peľové prelety, aby zabezpečila hniezdo, a priemerne tri peľové prelety denne. Rozdelené do 1-2 hniezd môžu samice postaviť a poskytnúť približne 4-6 plodových buniek. Potravnú zásobu tvorí peľová guľôčka, ktorá je pravdepodobne tesne pred znáškou vajíčka poliata trochou nektáru. Zásobu potravy larva spotrebuje asi za dva týždne, až potom vylučuje exkrementy a v polovici leta sa zakuklí.

Potrava:

Andrena vaga je špecializovaná na vŕby, z ktorých zbiera peľ. Nektár pijú aj z iných druhov rastlín, aj z ovocných stromov.

Doba letu:

Andrena vaga má jednu generáciu ročne (univoltine). Lieta od konca februára – konca apríla, samice a ž do mája. Prezimuje ako imago.

Pieskorypky všeobecne

Andrena tibialis – Pieskorypka

Andrena tibialis nemá vľké nároky na prostredie a je to obyvateľ aj mestských biotopov.

Popis:

Pomerne veľký druh. Samica meria 13-15mm. Tvár je s čiernymi vlasmi hore. Tretí segment tykadla je dlhší ako 4. a 5. spolu. Hrudník (mezosoma) má žltohnedo chlpatý, horná, šikmá časť propodea hrubo zvrásnená. Tergity na brušku má hladké a husto bodkované s jasne definovanými koncovými okrajmi a dlhými, ale riedkymi svetlými pásikmi vlasov, koncové strapce má čierne. Zadné holene a tarsi má oranžové, košíčky – scopae žlté.

Samec je menší 12–14 mm,farebne ako samica, ale 3. segment tykadla o niečo kratší ako 4. alebo 5. Tarsi zadných končatín má často oranžové.

Biotop:

Využíva okraje lesov, protipovodňové hrádze, ruderálne oblasti, tiež parky a záhrady.

Hniezdenie:

Hniezdi na násypoch, okrajoch lesov a cestičiek a v parkových trávnikoch v piesočnatej a tiež hlinitej pôde. Hniezda kope aj na plochých, silne zarastených, južne orientovaných miestach Bol nájdený aj pod previsnutými listami záhradných rastlín. Piesok z hniezdneho tunela sa niekedy hromadí okolo vchodu do hniezda ako sopka. Samice stavajú hniezda každá samostatne.

Potrava:

Andrena tibialis nie je špecializovaný druh (polylektické), takže Navštevuje 5 čeľadí rastlín: čeľaď javorovité (Aceraceae), čeľaď astrovité(Asteraceae), čeľaď kapustovité (Brassicaceae), čeľaď ružovité (Rosaceae), vŕby. (Salicaceae).

Doba letu:

Údaje nie sú jednotné v rámci európy, u nás – aj v českej republike lieta vo dvoch generáciach. Lieta od začiatku marca do konca júla.

Pieskorypky všeobecne

Andrena scotica (carantonica) – Pieskorypka čokoládová

Andrena scotica (synonymum carantonica) sa vzhľadovo podobá včele medonosnej. Samice hniezdia spoločne aj v niekoľko stovák kusov.

Andrena scotica ( carantonyca) — © Roeg V.,Andena scotica ( carantonica) https://www.inaturalist.org/observations/115524790

Popis:

Farba je celkovo tmavo hnedá s čiernobielou kefou na zber na zadných nohách. Samica meria 12-14 mm. Tvár má hore čiernu, 3. segment tykadla je takmer taký dlhý ako 4. a 5. spolu. Hrudník má tmavo osrstený. Košíčky na nohách sú nápadne čierno-biele. Tergity má jamkovité a voľné,ale na koncových okrajoch sú husto chlpaté, na 5. tergite čierne, inak svetlohnedé.

Samec meria 11-13 mm je podobný samici. Má nápadne dlhé čeľuste aj široké spánky. Tergitové koncové okraje má červenkasté, 3.–5. tergit je čierny a chlpatý.

Biotop:

Andrena scotica obľubuje suché lúky, hrádze, duny, okraje lesov, živé ploty, pieskoviská a štrkoviská, záhrady, parky aj mestké sídliská.

Hniezdenie:

Hniezdi vo vlastnoručne vykopaných zemných hniezdach v riedko zarastených oblastiach v rôznych pôdach aj v múroch z prírodného kameňa. Niekoľko samíc, niekedy stovky, používa spoločný vchod do hniezda. V hniezde každá samica zodpovedá za budovanie vlastných plodových buniek a ich zásobovanie. Spoločný vchod do hniezda sa delí na niekoľko hlavných a vedľajších chodieb, kde sa nachádzajú mláďatá. Plodinové bunky pritom umiestňujú v hĺbke 6-30 cm. Plodinová bunka je valcovitá a zaoblená, meria 15 x 8 mm a je uzavretá hlinenou zátkou. Potravnú zásobu v nej tvorí peľová guľôčka, okolo ktorej leží larva pri kŕmení. Hniezdne tunely nevypĺňa zeminou, necháva ich otvorené, čo súvisí s reprodukčným správaním Spoločné hniezda druh využíva niekoľko rokov po sebe.

Okolo konca augusta a začiatku septembra sa imága vynárajú z kože kukly, potom zostávajú v plodovej bunke, aby prezimovali. Na jar tak môžu vo veľkom počte opustiť spoločné hniezdo. Laici sú často presvedčení, že vidia rojenie včely medonosnej. K páreniu a oplodneniu dochádza pred aj po opustení hniezda. výskum ukázal, že viac ako 70 % už bolo oplodnených pred opustením hniezda. Párenie teda prebieha už v hniezdnych tuneloch. Samce sa zdržujú dlhší čas v spoločnom hniezde alebo v okolí spoločného hlavného vchodu, čím sa zvyšuje šanca na párenie. Párenie mimo hniezdnej dutiny sa pozoruje zriedkavo, ale môže sa uskutočniť v blízkosti letových dráh, ktoré samce značkujú, aby prilákali samice. Dráhy letu sú zvyčajne 1-3 m nad zemou; samec na tento účel využíva živé ploty, kríky alebo malé stromy . Pachové vlajky sa pravdepodobne ukladajú po celej dráhe.

Potrava:

Andrena scotica nie je špecializovaná a navštevuje až 10 čeľadí rastlín: čeľaď javorovitých (Aceraceae), mrkvovité rastliny. (Apiaceae), cezmína (Aquifoliaceae), astrovité rastliny (Asteraceae), kapustovité rastliny (Brassicaceae), drieňovité rastliny. (Cornaceae), buky. (Fagaceae), rastlina iskerníky (Ranunculaceae), preferuje čelaď ružovité – tu patrí aj väčšina ovocných stromov(Rosaceae), vŕby (Salicaceae).

Doba letu:

Andrena scotica má jednu generácia za rok. Lieta od apríla do júna.

Pieskorypky všeobecne