Mesiac: júl 2024

Andrena rosae je vzácny druh, ktorý má dve generácie. Neprehliadnuteľné má čiastočne červené bruško.

Popis:

Samica je dlhá 12-13mm. Má čiernu farbu s červeným 2. tergitom. Hlava je čierna, po stranách s dlhými svetlohnedými chlpkami. Clypeus je klenutý, hore jamkovaný, dole lesklý so širokým labrálnym príveskom. Hrudník (mesonotum) má lesklý a čierny s jemnými, hlbokými jamkami, len po stranách propodea – pri bruchu je chlpatý. Brucho takmer holé, okraje 1. tergitu a 2. tergitu má červenkasté, 2. tergit niekedy aj s veľkými červenými škvrnami. Samec je o niečo menší, má 10-12 mm.

Biotop:

Trávniky a lúky, protipovodňové hrádze, hranice polí a živé ploty, násypy a ruderálne plochy.

Hniezdenie:

Hniezda buduje samica sama v hlinitých pôdach, pričom vchod do hniezda je medzi hustým trávnatým porastom často sotva viditeľný.Samice lietajú späť do hniezda vo výške asi jeden meter. Samce hliadkujú v malých skupinách nad vegetáciou.

Potrava:

Andrena rosae sa špecializuje na mrkvovité rastliny (Apiaceae) (oligolektické); Druhy napr. Napr.: žerucha, mrkva, boľševník, petržlen, paštrnák, atd. Nektár pijú na jar aj z trnky, pel zbiera jarná generácia aj z vŕb.

Doba letu:

Podľa všetkého má tento druh dve generácie. 1. generácia lieta od konca marca, prelína sa s druhou generáciou a tá lieta až do augusta.

Pieskorypky všeobecne

Andrena proxima je riedko osrstená včela. Ľahko ju rozpoznať podľa jej prerušovaných bielych pásikov vlasov na bruchu, hnedých krídel a špecializovaných kvetinových návštev.

Popis:

Samica meria 9-11mm. Má riedko hnedastý osrstený hrudník, čierne brucho len s bočnými bielymi pruhmi vlasov a tmavými nohami. Práve podľa brušných znakov je ju ľahko rozpoznať. Samec meria 8-10 mm.

Biotop:

Včela vyhľadáva okraje ciest, priekopy, hrádze, všetky druhy trávnatých plôch a to aj v mestskom prostredí. Hniezdi pritom v týchto oblastiach na miestach s najmenej hustou vegetáciou, aj na vápencových trávnatých porastoch. Vyskytuje sa v celej strednej európe.

Hniezdenie:

Samice Andrena proxima si kopú hniezda samostatne. Hniezda môžu byť ale aj v menších zhlukoch. Uprednostňuje pritom piesčité až hlinitopiesčité pôdy.

Potrava:

Táto pieskorypka je špecialistom na mrkvovité rastliny (Apiaceae). Je oligolektická Navštevuje napríklad žeruchu lúčnu, mrkva divá, petržlen, boľševník, kozonohu, pŕhľava, krkošku, atď.

Doba letu:

Včela má len jednu generáciu za rok (univoltine), lieta v máji až júli, samce vidieť výrazne skôr.

Zaujímavosťou je , že podľa nedávnych štúdií genómu sa predpokladá, že tieto pieskorypky sú vskutočnosti až troma druhmi. Nakoľko nemá mimoriadne nároky na prostredie, má stále dostatočnú populáciu a nie je vzácna.

Pieskorypky všeobecne

Andrena praecox – pieskorypka skorá sa objavuje niekedy skôr, ako začnú kvitnúť vŕby.

Popis:

Samica meria 10-11mm. Na bruchu má tergity 1–4 strapaté so žltohnedými chlpkami. Prvý a druhý tergit má trošku dlhšie osrstený.

Samec meria 9-11 mm. Na tvári má biele chlpy a čeluste má so zubami na spodnej časti.

Biotop:

Pieskovištia a štrkoviská, riečne nivy a hrádze, ale tiež okraje lesov a čistinky s preferenciou piesočnatých pôd. Nájdete ju aj v parkoch.

Hniezdenie:

Andrena praecox si samostatne kope zemných hniezdach,žije zjavne samotársky. Prezimuje ako imago. Hniezda sa prednostne kope na riedko zarastených drsných svahoch, okrajoch ciest, polootvorených lesných porastoch a rekultivovanom teréne. Uprednostňuje sa piesočnatú pôdu, ale druh hniezdi aj v hlinitopiesočnatej a hlinitej pôde. Hniezdo samica pri hľadaní potravy neuzatvára . Samice sú niekedy pozorované na kmeňoch alebo konároch stromov, kde sa opakovane vracajú k určitému pevnému bodu, prípadne pachovej vlajke. Na prilákanie samíc totiž samec ukladá vonné vlajky na konáre a kmene stromov a kríkov a následne hliadkuje pozdĺž nich v pevných pruhoch. Trasu letu má zvyčajne pozdĺž lineárnych chránených krajinných prvkov, ako sú lesné chodníky, hlinené múry, nízke kríky a pozdĺž miest kŕmenia alebo hniezdenia. Na rovnakom mieste možno často pozorovať desiatky samcov, pravdepodobne vonné vlajky takto posiľnujú.

Potrava:

Druh sa špecializuje na vŕbovité rastliny. Príležitostne zbiera peľ aj z hrušky a iskerníkov.

Doba letu:

Včela má jednu generáciu za rok. Lieta od marca do začiatku mája.

Pieskorypky všeobecne

Andrena pilipes je nápadná čierna včela, ktorú je ľahké rozoznať. Má výraznú čiernu farbu.

Popis:

Včela má na celom tele nápadnú čiernu farbu. Nedá sa zamenit so žiadnym iným druhom pieskorypky. Krídla má tmavé, hnedasté. Samica meria 13-15 mm, samec 11-14 mm.

Biotop:

Otvorená krajina: ruderálne oblasti, vnútrozemské duny, polia. Uprednostňuje piesčitú pôdu.

Hniezdenie:

Pieskorypka zemná má dve generácie. Hniezda prednostne vykopáva v otvorenej piesočnatej pôde, ale niekedy aj v hlinitej pôde. Hniezdi samotársky alebo vo veľkých zhlukoch.

Potrava:

Tento druh nie je špecializovaný a navštevuje až 7 čeľadí rastlín: mrkvovité(Apiaceae), čeľaď astrovité (Asteraceae), kapustovité rastliny. (Brassicaceae), bôbovité (Fabaceae), hluchavkovité (Lamiaceae), ľalie (Liliaceae) ale aj ruže (Rosaceae).

Doba letu:

Máva dve generácie za rok (bivoltine) 1. generácia lieta od marca do mája, druhá generácia od júl do septembra. Samce voči samiciam v miernom predstihu niekoľko dní.

Andrena pilipes patrí k väčším druhom včiel pieskorypiek a so svojou druhou generáciou je najväčšia, akú môžete v lete stretnúť. Svojou veľkosťou a čiernou farbou je vlastne neprehliadnuteľný, Laici by si ju mohli zmýlit s niektorým druhom y čelade drevárov, tie majú ale krídla do fialova či modra a sú mohutnejšie. Populácia tejto pieskorypky žiaľ poklesla, kým dreváre sa pomaly rozširujú smerom k severu. Spoôsobuje to strata biotopov.

Pieskorypky všeobecne

Andrena nycthemera je veľmi skorá včela špecializovaná na vŕby. Sú záznamy už vo februári. Bežne lieta v marci.

Popis:

Samica meria 12-14 mm. Farba je čiernohnedá. Hlav má čierno chlpatú 3. segment antény je dlhší ako 4. a 5. spolu. Hrudník je svetlý s hnedastou srsťou Brucho s čiernym koncovým strapcom, kým tergity má jamkované a matné. Prvý tergit je svetlo žltohnedo chlpatý, tergitové koncové okraje slabo odsadené a jamkované. Košíčky -Scopae má čierno-biele chlpaté.

Samec je menší 10–12 mm, štíhlejší a skôr sivý, prevažne s belavými vlasmi na bokoch a vpredu. Tvár má po stranách čiernu. Brucho je belavé s dlhými chlpmi, tergity jemne zrnité.

Biotop:

Obýva prevažne piesočnaté oblasti: piesočnaté nivy a vresoviská, pieskoviská a štrkoviská atď. so svahovitými a strmými miestami s malou vegetáciou. Druh je prítomný prakticky v celej strednej európe. Andrena nycthemera uprednostňuje hlinito-piesočnaté hniezdne substráty – ako napríklad krátkodobé piesočnaté brehové steny, na rozdiel od Andrena clarkella, ktorá lieta v rovnakom čase , ale hniezda stavia skôr v rovnom teréne.

Hniezdenie:

Andrena nycthemera hniezdi v samostatne vykopaných zemných hniezdach, jednotlivo, alebo v malých zhlukoch. Hniezdo samica pri odchode uzatvorí.

Potrava:

Tento druh je špecializovaný len na vŕby. Je to dané aj dobou kedy lieta.

Doba letu:

Včela má jedna generácia za rok, je univoltínna. Lieta v marci až do konca apríla.

Pieskorypky všeobecne

Andrena nitida je pomerne veľká pieskorypka s výrazne lesklým bruškom.

Popis:

Samica meria 14-16mm, je to veľká včela s jasnou a červenohnedou srsťou na hornej strane hrudníka, svetlými chlpatými stranami hrudníka a hlavne takmer bezsrstým čiernym bruchom. Samec je menší, má 11-14 mm.

Biotop:

Otvorené lesy a okraje lesov, živé ploty, lúky, hrádze, lúky a trávnaté porasty, piesočné, štrkové a hlinité jamy. Nezdá sa že by preferoval konkrétnu pôdu. Hniezdi na miestach s malou vegetáciou.

Hniezdenie:

Každá samica jednotlivo vo vykopaných zemných hniezdach, ojedinele ale aj vo veľkých zhlukoch. Samce ukladajú pachové vlajky na listy alebo konáre živých plotov, kríkov alebo malých stromov v blízkosti hniezd, neustále tam poletujú tam a späť a niekedy sú ich aj desiatky a čakajú na samice.

Potrava:

Andrena nitida sa nešpecializuje a navštevuje až 17 čeľadí rastlín: čeľaď javorovitých (Aceraceae), mrkvovité rastliny (Apiaceae), cezmína (Aquifoliaceae), čeľaď astrovité (Asteraceae), kapustovité(Brassicaceae), karafiáty (Caryophyllaceae), cistus (Cistaceae), drieň (Cornaceae), tučnolisté, egreše (Grossulariaceae), pagaštan konský(Hippocastanaceae), hluchavkovité(Lamiaceae), ľalie (Liliaceae), iskerníky (Ranunculaceae), ruže (Rosaceae), vŕby (Salicaceae), lomikameň. (Saxifragaceae), krtičník(Scrophulariaceae). Lieta aj na jabloniach, hruškách, slivkách a čerešniach a môže hrať úlohu pri ich opeľovaní.

Doba letu:

Andrena nitida má jednu generáciu za rok (univoltine). Lieta od konca marca do júna.

Pieskorypky všeobecne

Andrena nigroaenea je pomerne veľká pieskorypka s malými nárokmi na prostredie.

Popis:

Samica meria 13-15mm.Má čiernu základnú farbu s červenohnedým osrsteným hrudníkom. čierne chlpy na tvári, riedke, svetlé tergitové okrajové pásiky a červenohnedým košičkom na nohách. Samec je menší, má 11-14 mm.

Biotop:

Andrena nigroaenea osídľuje okraje lesov, protipovodňové hrádze, úhory, chudobné trávne porasty, pieskoviská a štrkoviská, záhrady a parky; Hniezdi v násypoch a na okrajoch cestičiek a kríkov, ojedinele aj v strmých stenách a dokonca aj v balkónových truhlíkoch. Vyhovujú jej všetky druhy pôdy.

Hniezdenie:

Hniezda sa kopú na rôznych miestach, ako sú pieskové chodníky a strmé steny, niekedy aj v kvetináčoch, bez preferencie pôdneho typu. Hniezdo tvorí hlavná chodba dlhá približne 40 cm, na ktorú sú naviazané krátke nerozvetvené bočné chodbičky. Samce ukladajú vonné vlajky na živé ploty, kríky alebo malé stromy, aby prilákali samice. Hliadkuje sa tu v pevných pruhoch 1-3 metre nad zemou. Pachové vlajky lákajú aj samcov a veľa z nich sa často rojí okolo označených lokalít, čím sa pachová vlajka ešte posilňuje.

Potrava:

Druh je polyektický, navštevuje až 12 čeľadí rastlín: mrkvovité (Apiaceae), cezmínovité. (Aquifoliaceae), astrovité (Asteraceae), kapustovité (Brassicaceae), karafiáty (Caryophyllaceae), cistovité (Cistaceae), tekvice (Cucurbitaceae), vresovec. (Ericaceae), bôbovité (Fabaceae), iskerníkovité (Ranunculaceae), ruže (Rosaceae), vŕby (Salicaceae).

Doba letu:

Pieskorypka čiernolesklá má jednu generáciu za rok (univoltine). Lieta od začiatku apríla do polovice júla.

Pieskorypky všeobecne

Andrena marginata je dnes zriedkavá pieskorypka strednej veľkosti.

Popis:

Stredne veľká piesočná včela s nápadným oranžovo-červeným bruškom. Samica meria 9–10 mm. Telo je prevažne belavo chlpaté. Royostup očí je mierne šiřší ako rozostup tykadiel. 3. segment tykadla dlhý ako 4. a 5. spolu. Hrudný chrbát má čierny, žltkasto chlpatý, transportné košíčky (Scopae) hnedo-čierne a biele. Tergity hladké a husto bodkované, nápadne oranžovo-červené. 1.tergit je ale čiastočne čierny, koncový strapec žltý.

Samec meria 7–9 mm. Je podobný samici, ale Clypeus na predku hlavy má biely s vyčnievajúcim predným okrajom. Tiež, tergity má hladké a roztrúsené s bodkami, červené od konca 1. tergitu po 3. tergit.

Biotop:

Biotop: chudobné trávne porasty, suché lúky, hrádze kde hniezdi na miestach s malou vegetáciou.

Hniezdenie:

Andrena marginata má jedna generáciu. Hniezdi v samostatne vykopaných hniezdach v zemi, osobitne alebo v malých skupinách.

Potrava:

Včela sa špecializuje na konkrétne lúčne rastliny. Sú to Dipsacacae – štetkovníky, Hlaváč fialový (Scabiosa columbaria), Čertkus lúčny (Succisa pratensis) a chrastavec roľný (Knautia arvensis). Nakoľko postupne miznú aj tieto rastliny, ubúda aj táto pieskorypka.

Doba letu:

Andrena marginata má jednu generáciu za rok (univoltine). Je to vyložene letný druh, lieta od konca júla do začiatku septembra.

Pieskorypky všeobecne

Andrena lathyri sa špecializuje na bôbovité rastliny, predovšetkým na viku.

Popis:

Samica meria 13–14 mm, farba je prevažne belavá až béžová, so svetlohnedou srsťou na čiernom chrbte hrudníka (mesonotum alebo scutum). Má zlaté až oranžové košíčky na zadných končatinách. Tergity čierneho brucha majú jamky so slabo kontrastnými koncovými okrajmi. 2.–4. tergit je s bielymi koncovými pásikmi, z ktorých prvé dva má v strede prerušené, koncový strapecmá zlatúj až oranžovú farbu

Samec je dlhý 10–12 mm, farebne je podobný samici. Tergity má jamkovité 2.–5. T. s vlasovými sponami, prerušenými v strede na 2. tergite.

Biotop:

Otvorené, suché a teplé oblasti, ako sú suché teplé trávnaté porasty, hrádze a železničné násypy, lúky, okraje lesov a úhor. Aj po okrajoch listnatých lesov a na vyrúbaných rovinách. Objavuje sa aj v záhradách, pokiaĺ je v lokalite dostatok bôbovitých rastlín.

Hniezdenie:

Andrena lathyri má v rámci roka jednu generáciu. Samice hniezdia osamelo v hlinitej alebo piesočnatej pôde. Samce často hliadkujú pri rastlinách ako vika a hrach.

Potrava:

Pieskorypka lathyri (lat. hrachová) je špecialista na bôbovité rastliny. Najmä vika plotová (vicia sepium) , ale aj iné druhy z tejto čeľade. Spôsob získavania nektáru je zaujímavý a veľmi nezvyčajný: Andrena lathyri je pritom zlodej nektáru. Obe pohlavia, aby sa dostali k nektáru viky, rozrežú ju čeľusťou. Robí to aj vtedy, keď by iné kvety umožnili zber nektáru bez „nektárovej lúpeže“. Pritom ale bôbovité rastliny tvoria plod aj po takomto zásahu.

Doba letu:

Andrena lathyri lieta v jednej generácii ročne od polovice apríla do konca júna.

Pieskorypky všeobecne