júl 2024 - Stránka 5 z 6

Andrena fucata – pieskorypka

Andrena fucata je pieskorypka, ktorú je ťažké identifikovať v teréne. Nemá špeciálne znaky, ktoré vyniknú na prvý pohľad, ale vodítko môže poskytnúť preferovaný biotop: lesy. Samce však vykazujú zvláštnosť, ktorá sa vyskytuje len u niekoľkých samcov pieskorypiek. Majú nezvyčajne veľké čeľuste so zubom na bočnej báze.

Popis:

Samica je dlhá 11-12mm. Hlavu má s čiernymi vlasmi hore, 3. segment tykadla je taký dlhý ako 4. a 5. spolu. Hrudník má chlpatý hrdzavohnedý zasa brucho (metazóm) má 3. a 4. tergity s čiernymi chĺpkami, koncový okraj tmavohnedý. Samec je dlh 8–10 mm. Podobný je farebne samici. Spodné čeľuste má ale nápadne dlhé, so zubami na spodnej časti. 3.–5. segment tykadla sú rovnakej dĺžky. Tergity jamkovité so žltočervenými koncovými okrajmi a základna farba tergitov je čierna.

Biotop:

Okraje lesov, ojedinele aj na sídliskách,v parkoch so stromami, len výnimočne na otvorených priestranstvách.

Hniezdenie:

Táto pieskorypka buduje samostatne vyhĺbené dutiny v zemi, zjavne žiadne kolónie.

Potrava:

Andrena fucata je nešpecializovaná, teda je polektická. Navštevuje 6 čeľadí rastlín ako mrkvovité (Apiaceae), Kapustovité (Brassicaceae), cistusovité rastliny. (Cistaceae), skorocelovité(Plantaginaceae), iskerník (Ranunculaceae) a ruže (Rosaceae).

Doba letu:

Andrena fucata má jednu generáciu za rok. Je to univoltínny druh. Lieta od konca apríla do konca júna.

Pieskorypky všeobecne

Andrena florea – Pieskorypka

Andrena florea je ľahšie rozpoznateľná včela-pieskorypka vďaka jej červenkastému zafarbeniu bruška.

Popis:

Samica meria 11–12 mm, prvé dva tergity bruška má prevažne červené. Telo má chlpaté a hnedožlté. Tvár je s čiernymi vlasmi na vrchu a bokoch. 3. segment tykadla je taký dlhý ako 4. – 6.. spolu. Hrudník je hnedo-žlto chlpatý, scopae čierno-biele chlpaté. Brucho je len slabo, hlavne na spodnej strane ochlpené s čiernou koncovou ofinou. 1. a 2. tergity má červené, 3.–6. tergit je čierny. 2.–6. tergit je so svetlými koncovými okrajmi. Samec je podobný samici, ale so širokými, zaoblenými spánky vzadu. 3. tykadlový segment je dlhší ako 4. a 5. 3.–7. tergit je hnedo-čierne chlpatý.

Biotop:

Zalesnené brehy, živé ploty, kríky a okraje lesov s živými plotmi. Ak je dostatok hostiteľskej rastliny (Bryonia dioica) druh sa môže vyskytovať aj v záhradách a parkoch. Často rastie v plotoch. Pozor, pre ľudí je rastlina jedovatá. Hniezda vykopáva na prakticky holých miestach, ako piesočnaté chodníky alebo pôda vyšliapaná kravami. Andrena florea obýva strednú a južnú európu.

Hniezdenie:

Andrena florea hniezdi vo svojpomocne vykopaných hniezdach. Vykope 5-10 cm hlboké hniezdne trubice v bezvegetačne alebo len riedko pokrytej piesčitej alebo hlinitej, najlepšie utuženej pôde. Plodové bunky majú steny pokryté tekutinou. Zloženie nie je známe. Kolónie majú aj do 100 hniezd. Tieto včely zatvorajú len počas horúcich poludňajších hodín.

Potrava:

Včela zbiera nektár a peľ len z rastliny – Bryonia dioica – posed dvojdomý. Pre túto včelu je to naštastie rozšírená rastlina. Peľ zbiera hlavne ráno, kým sa ostatní návštevníci kvetov stanú aktívnymi. Hoci množstvo nektáru kvetov má rastlina ráno nízke a produkuje sa hlavne popoludní. Nektár z tejto rastliny zbierajú obe pohlavia, peľ len samica.

Doba letu:

Andrena florea má jednu generáciu za rok (univoltine). Lieta od začiatku mája , samce do konca júna, samice do konca augusta.

Pieskorypky všeobecne

Andrena flavipes -Pieskorypka žltonohá

Andrena flavipes možno nájsť vo všetkých druhoch nie príliš vlhkých biotopov, od mestských záhrad až po vresoviská.

Popis:

Podobá sa včele medomosnej ale na tergitoch má jasne oddelené pásiky.

Samica meria 11-13 mm. Tvár má hore čiernu, 3. segment tykadla je dlhý takmer ako 4. až 6. segment. spolu. Hrudník má v strede čierny, nohy zlatožlté až béžovo chlpaté. Brucho je väčšinou hladkými tergitmi. Druhý až piaty tergitový kotúč je čierny, 2.–4. so stredne širokými béžovými koncovými pásikmi, a čiernym koncovým strapcom.

Samec meria: 9–11 mm, podobný ako samica. 3. segment tykadla je dlhý ako 4. a 5. spolu; 1. tergit s malými krátermi, 4. a 5. tergitový kotúč je čierny, 1.–5. tergit s ľahkými koncovými pásmi.

Biotop:

Andrena flavipes je v strednej európe je takmer všadeprítomná, žije na okrajoch lesov, v pieskoviskách, štrkoviskách a hliniskách, na hrádzach, ale tiež v záhradách a parkoch.

Hniezdenie:

Zemné hniezda buduje často v zoskupeniach. Tieto sú 16–23 cm dlhé, viac-menej zakrivené tunely. Hniezda tento druh vykopáva prevažne v pevnej, hlinitej alebo hlinitej pôde s riedkou vegetáciou, napríklad hrádzach, trávnikoch alebo pozdĺž nespevnených ciest, zvyčajne nie viac ako decimeter od starých alebo existujúcich hniezd. Miesta hniezd sa niekedy používajú viacerými generáciami roky. V dôsledku náhleho nárastu vhodných hniezdnych príležitostí môže populácia v priebehu niekoľkých rokov veľmi silne narásť, potom sa počty opäť znížia. Má dve generácie do roka.

Potrava:

Andrena flavipes je silne polektická a navštevuje aj ovocné stromy. Prvá generácia navštevuje hlavne púpavy a vŕby, ale aj jablone a hrušky, druhá generácia bôbovité rastliny (ďatelina, lucerna), z kvetov vratič, starček.

Doba letu:

Andrena flavipes má dve generácie za rok je bivoltínna. Prvá generácia lieta od konca marca do konca mája a druhá od začiatku júla do začiatku septembra.

(c) Francis Birlenbach, Pieskorpka žltonohá, Andrena flavipes https://www.inaturalist.org/observations/211068557

Pieskorypky všeobecne

Andrena dorsata – Pieskorypka zahradná

Andrena dorsata má dve generácie ročne. Stále je pomerne bežná a možno ju pozorovať aj v záhradách.

Andrena dorsata - Pieskorypka záhradná — (c) Axel Gosseries , Andrena dorsata https://www.inaturalist.org/observations/173305082

Popis:

Samica má 9-10 mm, je štíhla a čierna s bielymi pásmi, sa podobá druhu Lasioglossum. Rozlišovacím znakom je hnedočervené sfarbenie hrudníka a oranžové sfarbenie zadných tarsi a koncov zadnej holene. Holene majú kyjovitý tvar a krídla má o niečo dlhšie ako brucho – na rozdiel od o niečo väčšej A. barbilabris. Samec sa podobá na samicu, ale vlasové pásy na tergitoch sú tenšie a šedivé.

Biotop:

Pieskorypka záhradná využíva rozmanité otvorené biotopy, ako sú okraje lesov, vresoviská, chudobné trávne porasty, záplavové oblasti, hrádze, lomy a veľké parky. Samozrejme nájdeme ju aj v sadoch a záhradách.

Hniezdenie:

Hniezda si stavia osamotene alebo v malých zoskupeniach v riedko zarastenej hline, spraši alebo piesčitých pôdach na svahoch, chodníkoch a strmých stenách.

Potrava:

Andrena dorsata je polyektická a zbiera peľ na všetkých kvetoch bylín, kríkov a stromov. Prvá generácia navštevuje často černice, kapustovité, vŕbu, púpavu, druhá generácia využíva hlavne mrkvovité rastliny (boľševník, mrkva).

Doba letu:

Andrena dorsata má dve generácie. Prvá generácia lieta v apríli až v máji, druhá generácia od júla do augusta. Samce sa objavujú o pár dní skôr pred samicami.

Pieskorypky všeobecne

Andrena denticulata – Pieskorypka

Andrena denticulata je nenápadná malá čierna včielka s bielymi pásikmi na bruchu. Lieta počas neskorého leta.

Popis:

Samica meria 10-12 mm, je so základnou čiernou farbou. Hlavu má svetlo chlpatú. Hrudník má krátke čiernobiele chĺpky, boky hrudníka má svetlo chlpaté. Brucho je s neprerušovanými belavými pásmi. Zadné končatiny na holeni má so sivou kefou. Samec má 9-10 mm a hrudník samca je hnedovlasý.

Biotop:

Uprednostňuje okraje lesov a čistiniek, ale aj okraje ciest, ruderálne plochy, lúky, pieskovne atď. Niekedy aj v mestských oblastiach. Rozšírenie je v celej strednej európe, do nadmorskej výšky 500 metrov.

Hniezdenie:

Hniezdi v samostatne vykopaných zemných hniezda, skôr osamelo, najlepšie v piesočnatých (hlinitých) pôdach, aj v sprašových hlinách. Hlavne tam, kde sú hniezda a rastliny, ktoré navštevuje (napriklad vratič, nevädza , bodliak) blízko pri sebe, hliadkujú samce na rastlinách a hľadajú samice. Nie je ani známe, či tento druh využíva iné miesta na hľadanie párov.

Potrava:

Andrena denticulata sa špecializuje na astrovité rastliny (Asterceae) , ako je bodliak, nevädza, púpavec jesenný, ,vratič, čakanka, starček atď. (oligolektický druh)

Doba letu:

Andrena denticulata má jednu generáciu za rok (univoltine) a lieta od začiatku júla – do konca septembra.

Žiaľ, táto malá piesočná včela, je ohrozená ľudskou iracionalitou. Každé stredné a neskoré leto sa kosia na kvety bohaté okraje lesov, ako dopravno-bezpečnostné opatrenia, presne v období kvitnutia. Včelie populácie takto prichádzajú o zdroj potravy.

Pieskorypky všeobecne

Andrena curvungula – Pieskorypka krivonohá

Andrena curvungula je špecialista na čelaď zvončekovitých.

Popis:

Samica je veľká 13–14 mm. Po tele sú žltohnedé krátke chĺpky; Hlava je so žltými chlpatými očnými jamkami. 3. tykadlový segment je dlhší ako 4. a 5. spolu. Hrudník je so zamatovými hnedými vlasmi na hornej strane. Prvý brušný segment má vzadu zvrásnený. ; Zadné končatiny kosti so širokými hrdzavohnedými košíkmi. Brucho (metazóm) hladké 2.–4. Tergit s bielymi pásmi na 2.-3. Tergity sú v strede prerušené; červeno-hnedá koncová ofina.

Samec meria 11–13 mm, dosť nepodobný samiciam: tvár na vrchnej strane s tmavými vlasmi, 3. tykadlový segment dlhý ako 4. a 5. spolu, 5. tak dlhý ako široký; Pazúrová časť zadných končatín je dlhšia ako predchádzajúce dve časti dohromady; 2.–5 tergit s bielymi pásmi.

Biotop:

Suché stráne, suché, teplé okraje lesov, kde hniezdi na násypoch a okrajoch polí. Výskyt je v celej strednej európe.

Hniezdenie:

Samostatne vykopáva hniezda a to aj vo väčších zhlukoch aj viacero samíc. Každá buduje hniezdo samostatne.

Potrava:

Andrena curvungula sa špecializuje na čeľaď zvončekovité (Camanulaceae) (oligolektické): najmä rod zvončekov (Campanula), ale aj príbuzný rod zerva (Phyteuma).

Doba letu:

Tento druh pieskorypky má jednu generáciu za rok (univoltine). Lieta od polovice mája do polovice júla.

Pieskorypky všeobecne

Andrena coitana – Pieskorypka

Andrena coitana je nenápadná malá čierna včielka, ktorá lieta koncom leta v lesoch a s trochou šťastia ju nájdete na okrajoch a cestičkách lesov, na čistinkách a holinách na kvetoch mnohých rastlín neskorého leta.

Popis:

Pomerne malá lesklá včela. Samica má veľkosť 8-9 mm so základnou čiernou farbou. Hlavu má s dlhými, úzkymi, hlboko uloženými očnými jamkami, ktoré mierne vyčnievajú nad oči. Brucho s lesklými, rozptýlenými jemne bodkovanými tergitami, pričom tergity 2–4 má s bielymi koncovými pásmi prerušenými v strede, s hnedočiernym koncovým strapcom; Zadné končatiny s kefami (scopae), ktoré má hore tmavé a dole belavo-sivé. Samec meria len 7-8 mm.

Biotop:

Vyhľadáva lesné okraje a čistinky, kde hniezdi v polotieni pod stromami na piesočnatých aj hlinitých pôdach. V celej strednej európe až do výšky 2000m nad morom.

Hniezdenie:

V tieni pod stromami na suchých miestach buduje samostatne vybudovaných hniezdach. Tieto buduje buď v zhlukoch, alebo aj len samostatne.

Potrava:

Andrena coitana je nešpecializovaný druh (polylektické). Navštevuje mnoho rastín z čeladí mrkvovité (Apiaceae), čeľaď sedmokrásky (Asteraceae), zvončekovité. (Campanulaceae), karafiáty (Caryophyllaceae), čeľaď mätových (Lamiaceae), čeľad ruží. (Rosaceae), krtičníkovité (Scrophulariaceae). Niektorí autori udávajú preferenciu pre ostružiny.

Doba letu:

Andrena coitana má len jednu generáciu za rok (univoltine). Samce lietajú od začiatku júla do polovice augusta, samice od polovice júla do konca augusta.

Pieskorypky všeobecne

Andrena clarkella – Pieskorypka chlpatá

Andrena clarkella je jednou z prvých jarných pieskorypiek.

Andrena clakella — © Til Mann, Andrena clarkella – Pieskorypka chlpatá, https://www.inaturalist.org/observations/38520204

Popis:

Samica je dlhá 12-13 mm. Hlava má čiernu a chlpatú. 3. segment tykadla má dlhší ako 4. a 5. spolu. Hrudník (mesonotum/scutum) má husto chlpatý červenohnedý, zadné nohy majú líščiu červeň. Brucho: tergity s jamkami, rozptýlené s jemnými vpichmi, s hustými a dlhými chlpmi.

Samec má 10–12 mm a je hnedo chlpatý. Hlava má čierno chlpatú na bokoch a na vrchu, tvár inak typicky biela pre trudy, 3. segment antény len tak dlhý ako 4. a 5. spolu. Hrudník je hnedý a chlpatý. Brucho voľne ochlpené, tergity sú so svetlými pásmi.

Biotop:

Uprednostňuje pôdu, ktorá nie je príliš sypká – hlina a piesok. Na miestach bez vegetácie, prípadne len s machom, na rovinatých miestach, s miernm sklonom. Okrajové biotopy lesov, lesné chodníky

Hniezdenie:

Samice často hniezdia vo veľkých zhlukoch na holých alebo riedko porastených pôdach, ale zároveň vyhľadávajú polotieň. Uprednostňuje sa pôda, ktorá nie je príliš sypká, piesčitá alebo hlinitá aj to môže vysvetľovať, prečo je tento druh v dunách taký vzácny. Tunel hniezda najprv strmo zasahuje do zeme a potom sa mierne vyrovná. Pozdĺž krátkych bočných chodieb je niekoľko chovných buniek, pričom po opustení hniezda býva hlavná chodba uzavretá. Nájdu sa však aj samice, ktoré sú na to trochu nedbalé a hniezdo zatvoria len do polovice alebo vôbec. Niekedy samice bojujú o najlepšie miesta na hniezdenie. Samce hliadkujú po feromónových cestách. Tie sa vždy nachádzajú na najteplejších miestach okrajov lesov orientovaných na juh a v blízkosti kvitnúcich vŕb.

Potrava:

Peľ sa zbiera takmer výlučne na vŕbách. Len extrémne obmedzený počet návštev kvetov bol pozorovaný na iných kvetoch: nechtík močiarny, brečtan zemný, vŕba, osika a trnka.

Doba letu:

Andrena clarkella má jednu generáciu za rok. Lieta od konca februára do polovice apríla(samce) a samice až do mája. Prezimuje v zemi ako dospelý hmyz -imago.

Pieskorypky všeobecne

Andrena cineraria – Pieskorypka popolavá

Andrena cineraria je jeden z druhov pieskorypiek , ktoré je možno ľahko rozoznať vďaka výraznému sfarbeniu.

Andrena cineraria, pieskorpka popolavá — (c) Sue Millington, *Andrena cineraria*, Pieskorypka popolavá https://www.inaturalist.org/observations/156080450

Popis:

Samica má veľkosť 13-15mm, prevažne čierne chlpy so svetlošedým kožušinovým krúžkom okolo čierneho hrbolčeka (scutum alebo mesonotum). Tvár je s bielymi vlasmi dole, 3. segment tykadla dlhý takmer ako 4. + 5. spolu. Chlpy na na golieri, konci hrudníka, spodných stranách hrudníka a stehne prvého páru nôh sú dlhé a biele, zadné holenné časti nôh sú čierne. Krídla vo vonkajšej polovici má tmavšie a brucho je so slabým kovovým leskom, široké a jemne bodkované. Samec je podobný ako samica, prevažne belavo chlpatý, Strany tváre a spánky má čierne, 3. segment tykadla dlhý ako 4. Čierne nohy. Samec má veľkosť 11-14mm.

Biotop:

Andrena cineraria žije na okrajoch lesov, suchých lúkach, hrádzach, pieskových vresoviskách a ďalej sú to pieskoviská a štrkoviská, záhrady a parky; Hniezdi na miestach so žiadnou alebo slabou vegetáciou, častejšie na piesočnatých pôdach.

Hniezdenie:

Hniezdo je jednoduchá nora s niekoľkými rozvetvenými plodovými bunkami. Vchody do nôr sú identifikovateľné podľa kužeľovitých násypov vyťaženej hlušiny na povrchu. Samica naplní plodové bunky zmesou nektáru a peľu a do každej bunky nakladie jedno vajce. Larva sa vyliahne v priebehu niekoľkých dní, rýchlo rastie a v priebehu niekoľkých týždňov sa zakuklí. Imága sa vynárajú nasledujúcu jar po zimnom spánku. Samec vychádza skôr ako samica. Hniezda často buduje v blízkosti trsov trávy, pričom stavia 2-3 plodové bunky na hniezdo sa nachádzajú v hĺbke 10-22 cm. Tunel hniezda zostáva počas letov otvorený. Po vyhrabaní hniezda samicou nasleduje asi desaťdňová fáza odpočívania, počas ktorej sa uskutočňujú iba nektárové prelety. Starostlivosť o jednu plodovú bunku trvá dva dni a vyžaduje si v priemere osem zberných letov. Zberný let trvá cca 90 minút. Samice často vyhrabú aj dve hniezda za sezónu

Potrava:

Andrena cineraria nie je špecializovaná(polylektické). Navštevuje 6 čeľadí rastlín: mrkvovité (Apiaceae), astrovité (Asteraceae, napr. púpavy), kapustovité (Brassicaceae: repka atď.), iskerníkovité rastliny (Ranunculaceae), ruže. (Rosaceae, vŕby. (Salicaceae).

Doba letu:

Druh má jednu generáciu za rok (univoltine). Lieta od 2. polovica marca do konca mája. Prezimuje ako dospelý hmyz (Imago)

Pieskorypky všeobecne

Andrena chrysosceles – Pieskorypka zlatonohá

Andrena chrysosceles

Popis:

Samica je veľká 9-10mm, čierna s úzkymi bielymi pásikmi (preto trochu podobná Lasioglossum), ľahko odlíšiteľná od Andrena proxima vďaka bujnej zlatej srsti na zadných končatinách. Samček je menší 8-10 mm.

Biotop:

Uprednostňuje trávnaté suché lúky, priehrady, úhory, okraje lesov, živé ploty, záhrady a parky. Rozšírená je v strednej aj západnej európe.

Hniezdenie:

Hniezda kope v rôznych typoch pôdy, ale zdá sa, že preferuje riedko porastené hlinité, hlinité a sprašové pôdy. Našli sa však aj na svahoch s hustou vegetáciou v parkoch. Hniezda väčšinou stavia samotársky alebo len v malých zoskupeniach . Keď samica vbuduje plodovú bunku a znesie vajíčko, bunku uzavrie vekom z cementovanej zeminy a bočný tunel sa naplní zeminou z nového bočného tunela k novej plodovej bunke. Starú hlavnú chodbu môže v budúcom roku opäť využívať nová generácia.

Potrava:

Andrena chrysosceles je polylektický druh. Potravu hľadá na bylinách, kríkoch a stromoch. Bežne je na mrkvovitých rastlinách , ako sú bolehlav, boľševník obyčajný a baza, tiež na iskerníku, kapuste, hlohu a púpave. Navštevuje minimálne 10 čeladí rastlín: čeľaď javorovitých (Aceraceae), mrkvovité (Apiaceae), cezmínu (Aquifoliaceae), čeľaď sedmokrásky (Asteraceae), kapustovité (Brassicaceae), cistus. (Cistaceae), drieň(Cornaceae)ďalej iskerníkovité(Ranunculaceae), ruže (Rosaceae), krtičníkovité(Scrophulariaceae).

Doba letu:

Druh má jednu generácia za rok (univoltine). Lieta od apríla do júla.

Pieskorypky všeobecne