júl 2024 - Stránka 6 z 6

Andrena carantonica – Pieskorypka

Andrena carantonica sa vzhľadovo podobá včelám medonosným.

Synonyma: Andrena scotica, pieskorypka čokoládová.

Popis:

Andrena carantonica má tmavo hnedá farbu s čiernobielou kefou na zber peľu na zadných nohách. Samica má veľkosť 12-14 mm. Tvár je hore čiernu, 3. segment tykadla má takmer taký dlhý ako 4. a 5. segnent spolu. Hrudník mátmavo osrstený. Tergity má jamkovité, na koncových okrajoch husto chlpaté, na 5. tergite čierne, inak svetlohnedé. Samec je trochu menší- 11-13 mm; podobá sasamici ale s nápadne dlhými čeľusťami. Tergitové koncové okraje má červenkasté, 3.–5. Tergit je čierny a chlpatý.

Biotop:

Druh využíva rôzne typy terénu ako sú okraje lesov, duny, vresoviská a poľnohospodárske oblasti, parky, priekopy, železničné miesta, mestské záhrady aj trávniky na sídliskách. Rozšírenie je v celej strednej európe.

Hniezdenie:

Hniezdi v samostatne vykopaných zemných hniezdach v riedko zarastených oblastiach v rôznych pôdach, v múroch z prírodného kameňa, pričom je častá metóda spoločného hniezdenia . Niekoľko samíc, niekedy stovky, používajú spoločný vchod do hniezda, následne v hniezde je každá samica zodpovedná za budovanie vlastných plodových buniek a ich zásobovanie. Spoločný vchod do hniezda sa tak delí na niekoľko hlavných a vedľajších chodieb, kde sa nachádzajú mláďatá. Plodové bunky umiestňujú v hĺbke 6-30 cm, pričom plodová bunka je valcovitá a zaoblená, meria 15 x 8 mm a je uzavretá hlinenou zátkou. Potravnú zásobu tvorí peľová guľôčka, okolo ktorej leží larva pri kŕmení. Hniezdne tunely zostávajú otvorené. Spoločné hniezda kolónia často využíva aj niekoľko rokov. Párenie prebieha mnohokrát ešte v hniezde.

Potrava:

Tento druh sa nešpecializuje je (polylektický). Zbiera peľ z 10 čeľadí rastlín: čeľaď javorovitých (Aceraceae), čeľaď mrkvovitých. (Apiaceae), cezmíny (Aquifoliaceae), astrovité (Asteraceae), kapustovité rastliny (Brassicaceae), drieňovité rastliny. (Cornaceae), buky, (Fagaceae), iskerníkovité(Ranunculaceae), ružovité (Rosaceae) vŕby (Salicaceae). Zhromažďuje tiež peľ z ovocných stromov, ako sú jablone, hrušky, slivky a čerešne a môže hrať úlohu pri ich opeľovaní.

Doba letu:

Andrena carantonica má jednu generáciu a lieta od apríla do júna.

Pieskorypky všeobecne

Andrena bimaculata – pieskorypka dvojškvrnná

Andrena bimaculata by ste mali hľadať v piesočnatých oblastiach. Druh nájdete ešte v lete, keď od konca júna lieta druhá generácia.

Andrena bimaculata, pieskorypka dvojšvrnná — (c) Stefan , Andrena bimaculata. pieskorypka dvojškvrnná, https://www.inaturalist.org/observations/8427199

Popis:

Samica má dĺžku 13-14mm s hnedým osrsteným hrudníkom. Čierne, podlhovasté brucho na ktorom má na spodnej strane dve červenkasté škvrny a práve tieto dávajú tomuto druhu jeho meno. V teréne je tento rozlišovací znak samozrejme ťažko pozorovať. Je ťažké ju preto odlíšiť od podobných druhov. Nohy má čierno-hnedé. Samec je menší – má okolo 11-14 mm.

Biotop:

Piesočnaté oblasti, časti záplavových oblastí, morény, ale aj na piesočnatých čistinkách v lesoch. Rozšírenie je v celej južnej aj strednej európe, zároveň ide o pomerne vzácny druh.

Hniezdenie:

Andrena bimaculata hniezdi jednotlivo v samostatne vykopaných zemných hniezdach. Buduje rozvetvené líniové štruktúry s tunelmi až s tromi plodovými bunkami. Tieto bývajú v hĺbke 10 centimetrov a v každej je peľová guľôčka s priemerom 5 mm.

Potrava:

Andrena bimaculata nie je špecializovaná, navštevuje minimálne 5 čeľadí rastlín: kapustovité rastliny (Brassicaceae), čeľaď ľaliovitých (Liliaceae), čelaď ruží. (Rosaceae), vŕby (Salicaceae), lipy (Tiliaceae). Boli pozorované aj na púpavách, či bodliakoch, či trnke a pagaštane.

Doba letu:

Andrebna bimaculata má dve generácie za rok (bivoltine). Prvá generácia lieta od začiatku apríla do konca mája a druhá od konca júna do konca augusta.

Pieskorypky všeobecne

Andrena bicolor – Pieskorypka ranná

Andrena bicolor , pieskorypka ranná, alebo tiež dvojfarebná je nenáročná včielka, ktorá má za rok dve generácie

Popis:

Samica je dlhá 9–10 mm, má prevažne čierne chĺpky. Hlavu má čierno chlpatú, clypeus mierne lesklý, 3. segment tykadla je dlhší ako 4. a 5. spolu, druhý je kratší. Hrudník: hrbolček (mesonotum) chlpatý červenohnedý, scopae líščí červený. Brucho alebo metazóm: tergity má jemne jamkované 1.–3. T. hnedý so žltkastými chĺpkami na koncovom okraji

Samec je dlhý 9–10 mm, na jar prevažne čierny, v letnej generácii hnedasto (hnedožlto) chlpatý. Hlava: 3. segment tykadla dlhší ako 4. a 5. spolu, 4. takmer rovnako dlhý ako široký, 5. dlhší ako široký. Hrudník: hrbolček (mesonotum) chlpatý červenohnedý, scopae líščí červený; Brucho alebo metazóm: tergity jemne jamkované. 1.–3. Tergit je hnedý, so žltkastými chĺpkami na koncovom okraji.

Biotop:

Rozšírenie: Európa do 65 stupňov zemepisnej šírky, severná afrika až na východe po turecko
Na prostredie nie je náročná a žijeaj na okrajoch lesov a čistiniek, na úhoroch , v záhradách a parkoch. Hniezdi pritom na miestach s malou vegetáciou, ale neuprednostňuje žiadne typy pôdy.

Hniezdenie:

Pieskorypka ranná hniezdi v samosttatne vykopaných zemných hniezdach, zvyčajne osamelo a hniezda sú hlboké do 1 metra.

Potrava:

Je polektická a zbiera peľ z mnoho čeladí rastlín. Druhá generácia ale vyhľadáva zvončekovité rastliny.

Doba letu:

Andrena bicolor má dve generácie za rok.1. generácia lieta v marci až máji, 2. generácia v júni až v auguste. Prezimuje ako lietajúci hmyz (Imago).

Pieskorypky všeobecne

Andrena barbilabris – Pieskorypka fúzatá

Andrena barbilabris

Popis:

Samica je dlhá 11-12mm. Hlava má farbu do červena. 3. segment tykadla má dĺžku ako 4. a 5. spolu. Hrudník alebo mezozóm je červený, neskôr hnedý chlpatý. Scopae má väčšinou dvojfarebné belavohnedé, stred poľa hrubo zvrásnený. Brucho alebo metazóm: žltohnedé chlpaté, tergity jemne rozptýlené s bodkami, koncové pásy tergitov a sternitov úzke a biele, koncové strapce, ale tmavohnedé.

Samec je menší 9–11 mm, srsť má prevažne belavú. Týmto sa vytvára celkový striebristý dojem. Hlava je čierna hore po stranách. 3. segment tykadla kratší ako 4.a 5. spolu, 2.–4 Tergity s voľnými koncovými pásmi, sternity s krátkymi a tesnými bielymi koncovými pásmi.

Biotop:

Andrena barbilabris obýva typicky piesočnaté oblasti na vonkajšej a vnútornej strane lesov, na priehradách a vresoviskách, v štrkoviskách atď. Rozšírená je v severnej amerike aj na severe eurázie- Európa až Sibír.

Hniezdenie:

Andrena barbilabris má silné spojenie s ľahkými, piesčitými pôdami. Samček a samička l vychádzajú zo svojich podzemných buniek skoro na jar. Po vyliahnutí sa pária a samice potom hľadajú miesta, aby si vyhĺbili svoje hniezdne nory. V nore samičky vyhrabú malé bunky, do ktorých umiestnia guľôčku peľu zmiešanú s nektárom a potom položí jedno vajce na každú guľu a zataví ju do svojej bunky. Hniezdo v piesku nie je hneď viditeľné a samica sa pri lokalizácii hniezda spolieha na svoj čuch. Do piesku doslova akoby sa ponárala. Hniezdo má totiž ukryté pod tenkou vrstvou piesku a včela sa do hniezda takto v krátkom čase zahrabe. Tieto samotárske včely tvoria malé zhluky hniezd vo voľnej piesočnatej pôde a dokonca hniezdia v piesku medzi dlažobnými kockami.

Potrava:

Andrena barbilabris je polektická, navštevuje čeľaď sedmokrásky (Asteraceae, napr. púpava), čeľaď egrešov (Grossulariaceae), čeľaď ľaliovitých. (Liliaceae), rakytník (Rhamnaceae) a ruže (Rosaceae).

Doba letu:

V priaznivých rokoch sú až dve generácie. Obdobie letu je preto dlhé, jedna generácia ročne. Lieta od konca marca do júla.

Pieskorypky všeobecne

Andrena apicata – pieskorypka vŕbová

Andrena apicata je jedna z prvých včiel, ktoré sa na jar objavujú. Samce lietajú už krátko po roztopení snehu a samice len o pár dní neskôr. Súvisí to samozrejme aj potravinovou špecializáciou. Vŕby kvitnú ako prvé a práve tieto tento druh vyhľadáva.

Popis:

Včela má tmavú základnú farbu s béžovými chĺpkami. Nenápadný, málo kontrastný vzhľad je na jar skôr výhodou. Veľkosť samice je 13-14mm, samec má 10-12 mm. Samce majú pomerne veľké čeluste. Andrena apicata sa dá ľahko pomýliť s pieskorypkou skorou – Andrena praceox, aj vzhľadom na obdobie letu, ktoré je prakticky totožné.

Biotop:

Vhľadáva svetlé lesy s piesočnatou pôdou. Výskyt aj na Slovensku je skôr v severnejších oblastiach, inak celá stredná európa, škandinavia, britské ostrovy

Hniezdenie:

Pieskorypka vŕbová hniezdi v samostatne vykopaných zemných hniezda v malých zoskupeniach na piesočnatých lesných cestičkách a násypoch. Prezimuje ako imago – dospelá včela.

Potrava:

Andrena apicata sa špecializuje na vŕby (Salicaceae), najmä Salix alba – vŕba biela, S. aurita – vŕba ušatá, Salix caprea – vŕba rakytová, S. cinerea -popolavá, S. fragilis- vŕba krehká.

Doba letu:

Pieskorypka vŕbová má jednu generáciu za rok (univoltine). Včely lietajú od konca marca do polovice mája.

Pieskorypka vŕbová -pár — © Vladimir Bondar, https://www.inaturalist.org/observations/154710090, Pieskorypka vŕbová – pár

Pieskorypky všeobecne

Pieskorypka modrolesklá – Andrena agilissima

Pieskorypka modrolesklá – lat. Andrena agilissima

Popis:

Dĺžka: 13-15mm, lesklé čierno-modré telo s nápadnými bielymi chĺpkami veľké fovey na tvári, strapce srsti okolo hrudníka a chumáče po stranách tergitov 3–5; tmavé krídla, čierne nohy. Farebne je druh podobný drevárom.

Biotop:

Pieskorypka modrolesklá je rozšírená v juhozápadnej a strednej Európe.
Hniezdi v pieskovniach, štrkoviskách vo viniciach, na brehoch riek, ale aj v múroch.

Hniezdenie:

Pieskorypka modrolesklá hniezdi vo svojpomocne vykopaných zemných hniezdach v malých až veľkých zhlukoch na strmých stenách aj na vodorovných plochách. Má spoločný štýl hniezdenia a správa sa sociálne, pričom niekoľko samíc (väčšinou sestier) žije v jednom hniezde. Každá buduje vlastné bunky, zásobuje ich zásobami a vybavuje ich vajíčkom . Hniezdo má zvyčajne len jeden spoločný hniezdny vchod. Parazity z plodov môžu byť lepšie zahnané, nakoľko aspoň jedna zo samíc je vždy v hniezde. Možno skutočná výhoda spoločného hniezdenia spočíva v ekonomike práce: kopanie v tvrdej zemi si vyžaduje veľa času a energie; Keď si samica vyhrabe vchod do hniezda, ostatné samice sa zvyknú pridať. Prezimujú ako imago – dospelé jedince.

Doba letu:

Pieskorypka modrolesklá má jednu generáciu za rok. Samce lietajú od polovice apríla do polovice júla, samice v máji až v júli.

Potrava:

Andrena agilissima sa špecializuje na kapustovité rastliny- repka, horčica, ale aj kapustovitá zelenina (Brassicaceae) (oligolektické). Samce hliadkujú pri zdrojoch peľu a čakajú na samice.

Pieskorypky-ostatné druhy