Mlynárik repový
Mlynárik repový má krídla na vrchnej strane biele. Typické má tmavosivé, pomerne úzke okraje.
© Rick Guyot, https://www.inaturalist.org/observations/158112019
Popis:
Samce majú na hornej strane predných krídel tmavosivú škvrnu, samice tam majú dve podobne sfarbené škvrny. Základná farba vrchnej strany zadných krídel je krémovobiela. Aj tam majú tieto motýle sivú škvrnu. U samcov je však výrazne menšia, ako u samíc.
Spodnú stranu krídel majú obe pohlavia zafarbenú do svetlosivožltej až zelenožltej farby. Zadné krídla majú viac žltkasté a predné krídla majú viac belavo-žlté.
Húsenice mlynárika repového majú základnú farbu matne svetlozelenú. Na tejto základnej farbe majú žltkasté bočné a zadné pruhy. Okrem toho malé belavé oblasti zdobia telo. Pre húsenice je typická aj hustá a krátka srsť.
(c) scolop98, https://www.inaturalist.org/observations/62144081
V strednej Európe existuje niekoľko ďalších druhov z čeľade mlynárikov, s ktorými sa dá tento motýľ zameniť. Včítane mlynárika kapustového (Pieris brassicae) a mlynárika repkového (Pieris napi).
Jednotlivé druhy mlynárikov je pre laikov ťažko rozlíšiť, najmä počas letu.
Rozpätie krídel 40 mm až 50 mm, dĺžka húsenice maximálne 25 mm.
Biotop:
Z hľadiska biotopu nie je mlynárik repový nijako zvlášť špecializovaný. Obýva mnoho rôznych biotopov za predpokladu, že sa tam nachádzajú kŕmne rastliny húseníc.Tieto motýle nájdeme napríklad vo voľnej krajine, v parkoch a záhradách, ako aj na obhospodarovaných pozemkoch.
Doba letu:
V strednej európe sa mlynárik repový objavuje až v štyroch generáciách za rok. Lietaj od marca do neskorej jesene, t.j. do novembra.
Húsenice možno pozorovať od júna do konca leta a jesene.
Tento druh motýľa prezimuje ako kukla.
Rozšírenie:
Areál rozšírenia malého motýľa kapustovitého sa rozprestiera na celom európskom kontinente a motýle sa vyskytujú aj v častiach severnej Afriky. Do Severnej Ameriky a Austrálie ho zaviedli ľudia.
Potrava:
Húsenice mlynárika repového sa živia rôznymi kapustovitými rastlinami (Brassicaceae), vrátane kapustovitých a zeleninových druhov (Brassica). Jedia aj repku olejnú (Brassica rapus) a žeruchu (Tropaeolum majus). Pretože sa húsenice často nachádzajú na plodinách – často vo veľkom počte – sú v niektorých krajinách považované za riziko poľnohospodárov. K najväčším škodám na rastlinách dochádza zvyčajne od júna. Húsenice požierajú hlávky kapustových rastlín a tie sa stávajú nepoužiteľnými na produkciu potravín.
Dospelé mlynáriky repové pijú nektár na rôznych rastlinách. Vyhľadávajú okrem iného nevädze (Centaurea jacea), šalviu lúčnu (Salvia pratensis), valeriánu lekársku (Valeriana officinalis) a levanduľu (Lavandula).