Žltáčik ranostajový a žltáčik podkovkový
Žltáčik ranostajový a žltáčik podkovkový sú dva veľmi podobné a blízko príbuzné druhy. Bez mikroskopického vyšetrenia reprodukčných orgánov je ťažké rozlíšiť tieto dva druhy motýľov.
© Виктор Колесников, https://www.inaturalist.org/observations/150063875
© achine, https://www.inaturalist.org/observations/63048741
Popis:
Oba druhy vyzerajú veľmi podobne.
Samec žltáćika ranostajového má základná farba žltá, samice tohto druhu majú farbuje žltobielu. Pre tento druh motýľa je typické, že obe pohlavia majú na hornej strane krídel prašný tmavohnedý až čierny okrajový pás. Na zadných krídlach je užší ako na predných.
Na predných krídlach majú motýle v prednej časti čiernu škvrnu, ktorú možno vidieť na hornej aj spodnej strane. Okrem toho majú samce na hornej strane zadných krídel oranžovo sfarbenú škvrnu s červeným okrajom. Toto miesto je však svetlé a na spodnej strane má červený okraj. Môže sa tiež rozdeliť na dve časti červeným okrajom, čo vytvára dojem „8“. Samice tiež majú túto oranžovú škvrnu na hornej strane zadných krídel, ale v ich prípade nie je ohraničená červenou farbou. Celkovo má motýľ veľlkú variabilitu vzľadu.
Vzhľad oboch pohlaví žltáčika podkovkového je takmer identický s predtým opísaným druhom. Tento druh motýľa je navyše veľmi variabilný aj svojím vzhľadom, preto je rozlíšenie mimoriadne komplikované a vyžaduje si použitie mikroskopu.
Húsenice žltáčika ranostajového aj žltáčika podkovkového majú zelenú farbu. Na každej strane tela majú úzky žlto-oranžový prúžok.
Po druhom svleku však húsenice oboch druhov už nevyzerajú rovnako. Stále majú zelenú farbu, ale húsenice žltáčika podkovkového majú štyri žlté čiary s čiernymi bodkami, zatiaľ čo húsenice žltáčika ranostajového majú len dve úzke bočné čiary.
© Joachim Wimmer, https://www.inaturalist.org/observations/89643183
Rozpätie krídel žltáčika ranostajového: 35 mm až 45 mm, dĺžka húsenice : maximálne asi 32 mm až 35 mm. Samce sú o niečo menšie ako samice.
Rozpätie krídel žltáčika podkovkového: 45 mm až 50 mm, dĺžka húsenice okolo 32 mm až 35 mm.
Biotop:
Žltáčik ranostajový sa zvyčajne vyskytuje v kultivovanej krajine. Uprednostňuje lietanie nad otvorenými plochami, ako sú lúky s ďatelinou a lucernou Ppotuluje aj po sadoch, vlhkých lúkach a chudých a suchých trávnatých porastoch.
Žltáčik podkovkový preferuje vápenaté, suché trávnaté porasty. Možno ich nájsť aj na suchých okrajoch kríkov a okrajoch lesov, ak je v blízkosti dostatok živných rastlín pre húsenice.
Doba letu:
Dospelé motýle lietajú od mája do septembra, niekedy do októbra.
Húsenice sa v prírode vyskytujú od apríla do októbra.
Tieto druhy motýľov lietajú v dvoch až troch generáciách ročne.
Oba druhy prezimujú ako kukla.
Dospelé motýle oboch druhov pijú nektár z rôznych rastlín. Vyskytujú sa okrem iného na ďateline lúčnej (Trifolium pratense), lucerne (Medicago sativa) a nevädzi (Centaurea jacea).
Húsenice žltáčika ranostajového sa kŕmia napríklad lucernou, ľadencom rožkatým (Lotus corniculatus), ranostajom pestrým (Securigera varia) a ďatelinou. Naproti tomu húsenice žltáćika podkovkového žijú výlučne na vike korunkovej a podkovke chlpatej (Hippocrepis comosa), od čoho sú odvodené aj názvy oboch druhov motýľov.