Drevár fialový lat. Xylocopa violacea
Pomerne bežná včela na juhu Slovenska. Objavuje sa stále častejšie aj na severe. Laici si ju často kvôli veľkosti mýlia s čmeliakom.
Popis:
Vlastnosti: cca 20-30 mm; Telo a vlasy čierne a krídla v trblietavej metalickej modro-čiernej farbe. Samica: Spodná strana tykadiel väčšinou čiastočne žltá; 2 rady zubov na vonkajšej strane zadných nôh. V teréne veľmi ťažko odlíšitelné od X. valga . Chrbát(štít-scutum) je s čiernymi a sivými vlasmi.. Tykadlá ohnuté na konci, 5. segment tykadiel dlhý ako 4. – 6. segment spolu. Zadná končatina na vonkajšej strane s 1 malým zubom.
Samice sa v teréne ťažko odlíšia od podobne veľkej, predtým veľmi vzácnej Xylocopa valga, a ak nie je priame porovnanie je možná aj zámena s predtým zriedkavou a len do 16 mm dlhou Xylocopa iris. Violaceu napokon spoznáte podľa mierne ohnutých koncov tykadiel so žltkastým až oranžovým pásikom.
Biotop:
Drevár fialový obýva teplé oblasti a suchú krajinu, sady, parky a záhrady v obytných oblastiach za predpokladu, že je k dispozícii dostatok mŕtveho dreva.
Potrava:
Drevár fialový nie je špecializovaný ale predsa len uprednostňuje čeľade rastlín bôbovité (Fabaceae) hluchavkovité (Lamiaceae), astrovité(Asteraceae) a borákovité (Boraginaceae).
Doba letu:
Drevár fialový má jednu generácia ročne (univoltine). Lietajú od marca – koniec októbra. V lete generácia po prezimovaní do júla/augusta a nová generácia od konca leta. Prezimujú teda ako dospelé jedince. Najprv vyliezajú samce, ktoré lietajú po okolí a snažia sa nájsť samičky. Po párení sa samice pokúšajú založiť nové hniezda.
Hniezdenie:
Drevár fialový vyhľadáva podobné stanovištia, v akých sa sám vvinul. Najčastejšie sú to veľké otvory v stromoch, ktoré vznikli pričinením väčších druhov chrobákov.
Niekedy podobné otvory nájdu dreváre aj v ľudských stavbách a dreváre zahniezdia aj v drevených trámoch strechy. Pomocou silných hryzadiel si tieto otvory zväčšia a vyčistia od prebytočného materiálu. Okrem hlavnej dutiny môžu tvoriť aj niekoľko bočných chodieb. Bočné steny dutiny následne potrú sekrétom, ktorý zamedzuje vsakovaniu vlhkosti. Keď je hniezdo pripravené, samica ide hľadať potravu v podobe peľu. Keď sa samica vráti domov s peľom, plazí sa dolu na koniec bunky a obráti sa hore nohami, takže je opäť tvárou k vchodu. Samička ukladá peľ viackrát.
Keď sa pridá aspoň polovica peľu, zmieša sa nektárom a spracuje ho na pastu. Povrch pasty je posiaty drobnými krátermi a jej farba sa mení podľa nektáru a druhu rastlín. Obrovské vajíčka dlhé asi 9 – 12 mm kladú na plochý alebo mierne konkávny povrch peľovej pasty. V priemere len 7 vajec na hniezdo. Medzi plodovými bunkami samica obhrýza drevnú štiepku alebo dreň z vnútorných stien a tento materiál mieša so slinami, prípadne aj s nektárom.
Bunky má dlhé 14 až 20 mm, pričom prvá stena je najkratšia a posledná je najdlhšia. Najprv samica vytvorí prstencový okraj s hrúbkou 4–5 mm a potom v strede špirálovitý povrch s hrúbkou len 2 mm. Na vnútornej strane je medzistena hrubá a plochá, ale na vonkajšej strane je hladká a konkávna, pretože ju včela vyhladzuje hlavou a vonkajšími stranami prednej končatiny kosti a tiež zadnými nohami. Larva sa po vyliahnutí živí nazhromaždenými zásobami potravy. Jej vývin trvá približne dva mesiace. Následne sa zakuklí. V kukle prebieha premena na imágo Dospelé samice žijú týždne až mesiace a zvyčajne sa dočkajú vyliahnutia svojich potomkov. Na jeseň sa nové dospelé jedince poslednej generácie schovávajú na zimný spánok a cyklus sa opakuje.
Dreváre všeobecne.