Andrena scotica (synonymum carantonica) sa vzhľadovo podobá včele medonosnej. Samice hniezdia spoločne aj v niekoľko stovák kusov.
Popis:
Farba je celkovo tmavo hnedá s čiernobielou kefou na zber na zadných nohách. Samica meria 12-14 mm. Tvár má hore čiernu, 3. segment tykadla je takmer taký dlhý ako 4. a 5. spolu. Hrudník má tmavo osrstený. Košíčky na nohách sú nápadne čierno-biele. Tergity má jamkovité a voľné,ale na koncových okrajoch sú husto chlpaté, na 5. tergite čierne, inak svetlohnedé.
Samec meria 11-13 mm je podobný samici. Má nápadne dlhé čeľuste aj široké spánky. Tergitové koncové okraje má červenkasté, 3.–5. tergit je čierny a chlpatý.
Biotop:
Andrena scotica obľubuje suché lúky, hrádze, duny, okraje lesov, živé ploty, pieskoviská a štrkoviská, záhrady, parky aj mestké sídliská.
Hniezdenie:
Hniezdi vo vlastnoručne vykopaných zemných hniezdach v riedko zarastených oblastiach v rôznych pôdach aj v múroch z prírodného kameňa. Niekoľko samíc, niekedy stovky, používa spoločný vchod do hniezda. V hniezde každá samica zodpovedá za budovanie vlastných plodových buniek a ich zásobovanie. Spoločný vchod do hniezda sa delí na niekoľko hlavných a vedľajších chodieb, kde sa nachádzajú mláďatá. Plodinové bunky pritom umiestňujú v hĺbke 6-30 cm. Plodinová bunka je valcovitá a zaoblená, meria 15 x 8 mm a je uzavretá hlinenou zátkou. Potravnú zásobu v nej tvorí peľová guľôčka, okolo ktorej leží larva pri kŕmení. Hniezdne tunely nevypĺňa zeminou, necháva ich otvorené, čo súvisí s reprodukčným správaním Spoločné hniezda druh využíva niekoľko rokov po sebe.
Okolo konca augusta a začiatku septembra sa imága vynárajú z kože kukly, potom zostávajú v plodovej bunke, aby prezimovali. Na jar tak môžu vo veľkom počte opustiť spoločné hniezdo. Laici sú často presvedčení, že vidia rojenie včely medonosnej. K páreniu a oplodneniu dochádza pred aj po opustení hniezda. výskum ukázal, že viac ako 70 % už bolo oplodnených pred opustením hniezda. Párenie teda prebieha už v hniezdnych tuneloch. Samce sa zdržujú dlhší čas v spoločnom hniezde alebo v okolí spoločného hlavného vchodu, čím sa zvyšuje šanca na párenie. Párenie mimo hniezdnej dutiny sa pozoruje zriedkavo, ale môže sa uskutočniť v blízkosti letových dráh, ktoré samce značkujú, aby prilákali samice. Dráhy letu sú zvyčajne 1-3 m nad zemou; samec na tento účel využíva živé ploty, kríky alebo malé stromy . Pachové vlajky sa pravdepodobne ukladajú po celej dráhe.
Potrava:
Andrena scotica nie je špecializovaná a navštevuje až 10 čeľadí rastlín: čeľaď javorovitých (Aceraceae), mrkvovité rastliny. (Apiaceae), cezmína (Aquifoliaceae), astrovité rastliny (Asteraceae), kapustovité rastliny (Brassicaceae), drieňovité rastliny. (Cornaceae), buky. (Fagaceae), rastlina iskerníky (Ranunculaceae), preferuje čelaď ružovité – tu patrí aj väčšina ovocných stromov(Rosaceae), vŕby (Salicaceae).
Doba letu:
Andrena scotica má jednu generácia za rok. Lieta od apríla do júna.