Ďatelina…Skúsme si povedať či sa dá ďatelina vnímať ako neúprosný nepriateľ. Ktorého sa zbavíte a o rok či dva je u Vás opäť.
Prečo ďatelinu radšej nechceme.
Odolná rastlina, ktorá má vlastnosti a všetky predpoklady na to aby rástla vo Vašej záhrade aj proti Vašej vôli. Patrí medzi bôbovité rastliny a dokáže si v spolupráci s baktériami sama tvoriť využitelný dusík zo vzdušného dusíka. Má naviac pomerne dlhý koreň, síce v závislosti od druhu, ale vie sa dostať aj k zásobám vody v hlbších vrstvách.
Bude rást spolu s trávou a bude často aj pozične vyhrávať. Ak ste teda milovníkom čisto trávnatých pozemkov, tak Vám musí ďatelina vadiť. V zime sa potvora schová a máte v trávniku prázdne miesto. Nakoniec aj v zeleninovej hriadke nemusí byť vždy žiadúca.
Čo je ešte horšie, láka hmyz. A po ďateline s bosou nohou radšej nebehajte. Včely sú síce milé stvorenia, ale…
Prečo ďatelinu v záhrade naopak chceme.
Pre tie isté vlastnosti , ktoré ju v niektorých záhradách diskvalifikujú, ju môžeme naopak na iných preferovať. Dokonca úmyselne po záhrade rozširovať.
V prvom rade, ak nie ste fanúšikmi vzorných trávnikov, ktoré pravidelne kosíte, hnojíte a zalievate množstvom vody, je ďatelinový porast ideálnou alternatívou. Dokonca, ak nechcete čisto trávnatý porast, tak bude s trávou úspešne koexistovať a dopĺňať dusík aj pre susedov. Kosiť len dva tri krát do roka.
Zeleň na pozemku – aj keď je pozemok nepoliaty už dva týždne. Výska od 5 do 20 cm aj bez kosenia? Ďatelina pritom likviduje množstvo iných burín v rámci sústavného konkurenčného boja. Vôbec ju nehnojíte. A pritom celý pozemok žije, sú tam hlavičky ďatelinových kvetov a množstvo včiel, alebo čmeliakov.
Máte dokonca ovocný sad a kríky či stromy, tak si dokonca budete môcť dovoliť aj vyššie druhy bôbovitých rastlín.
Nie je ale ďatelina, ako ďatelina.
Ďatelina plazivá – trifolium repens
V prvom rade budeme hovoriť o ďateline plazivej. To je tá najznámejšia, ktorá občas poteší aj štvorlístkom.
Má nizky rast do 20 cm . Skôr ale len okolo 10 cm. Dobre obrastie aj po kosení, znáša zošlapávanie. Koreň dokáže prerásť až do hĺbky 1 meter. Je teda oproti iným rastlinám menej náchylná na sucho. Na koreňoch naviac žijú symbiotické rhizobiálne baktérie a ďatelina, rovnako ako všetky bôbovité, v spolupráci s týmito baktériami dokáže fixovať vzdušný kyslík do prijateľnej formy pre rastliny.
Ďatelina lúčna – trifolium pratense
Tiež veľmi známy druh, ale už s väčšími rozmermi. Do trávnika sa hodiť už nebude. Rastlina je ale vhodná na ozeleňovanie plôch vďaka svojmu bujnému rastu a schopnosti potláčať burinu. Výška je do 40 centimetrov, korene siahajú až do 1,5 metra, sú bohato rozvetvené, fixuje veľké množstvo dusíka na 1 ár (10x10m) cca 1kg ročne. Ideálna je teda do medzriadkov v ovocných sadoch alebo viniciach.
Ďatelina červenkastá -Trifolium rubens
Rastie na slnečných stráňach a medziach, ale z voľnej prírody postupne mizne.
V súčasnej dobe je radená medzi ohrozené druhy.
Trifolium rubens dorastá do výšky medzi 20–60 cm, výnimočne môže vyrásť až do metrovej výšky.
Kvitne od júna do júla červenofialovými kvetmi, ktoré sú až 15 mm dlhé.
Je to vytrvalá bylina s dlhými korenmi a plazivými byľami. Lodyhy sú priame, Listy sú lysé, 3četné, eliptické až podlovasté, na okraji zúbkaté. Súkvetia kvetov má najprv guľaté ale neskôr sa predlžujú.
Ďatelina hybridná – trifolium hybridum
Táto ďatelina je pôvodnou a bežne sa vyskytujúcou rastlinou na Slovensku. Rastie do výšky 20-40 cm a je dvoj až viacročná. Bežne je v lúčnych vlhkejších spoločenstvách, kde sa využíva na kosenie aj pastvu.
Ďatelina má dobre rozvetvený koreňový systém a nízku stonku. Vyznačuje sa vynikajúcou zimnou odolnosťou a dobrou odolnosťou voči suchu. Dokáže tolerovať zle odvodnenú pôdu s toleranciou premokrenia až 7-14 dní. Napriek menu nie je to kríženec ani sa s inźmi druhmi nekríži. Od playivej ďateliny sa líši hlavne tým, že stonky nezakoreňujú, rastie vo vlhšom prostredí a je trochu mohutnejšia. Kvety sú biele ale aj ružové. Semená sa dokážu šíriť na veľkú vzdialenosť.
Ďatelina purpurová-trifolium incarnatum
Veľmi pekný druh, po vyrastení. vhodný aj do suchých podmienok.
Fixácia vzdušného dusíka pomocou symbiotických baktérií rodu Rhizobium začína veľmi skoro, už vo veku 3-5 listov, čo z nej robí výbornú predplodinu.
Má silný koreňový systém rastie do 90cm hĺbky Samotná rastlina dorastá do 70cm. Nádherná farba kvetov ju robí určite atraktívnou. Pochádza ale zo španielska , odolnosť voči zime je menšia
Iné bôbovité rastliny
ďatelín je mnoho druhov, v zahrade sa ale možno stretneme aj s ich príbuznými, ktoré môžu splniť rovnaké požiadavky.
Ľadenec rožkatý – lotus corniculatus
Ľadenec rožkatý je trváca bylina, ktorá je vo voľnej prírode bežne rozšírená. Dorastá do výšky od 10 do 40 cm a kvitne od apríla po celé leto žltými kvetmi.
Jedná sa o liečivú a medonosnú rastlinu, ktorá sa využíva najmä na liečbu reumatických bolestí.
Dobre vyzerá aj v závesných nádobách na balkónoch. Existujú i kultivary s väčšími kvetmi. Ľadenec je veľmi nenáročný rastlina a darí sa mu prakticky na všetkých, i neúrodných pôdach. Znáša obdobia sucha, mrazy i dlhodobú snehovú pokrývku. Náročnejšia je iba na svetlo. Semená stačí voľne rozhodiť priamo na slnečné stanovisko, a to ideálne po posledných mrazoch. Korene môže mať dlhé aj jeden meter.
Vika siata
Vika je jednoročná alebo vytrvalá bylina. Má plazivé alebo vzpriamené stonky a listami zloženými z lichosperených lístkov. Kvety viky sú typicky fialovej, ružovej alebo bielej farby a vytvárajú kvetenstvo v tvare lichoklasu . Plody sú ploché, niekedy plstnaté struky obsahujúce semená.
Vika, ako bobobovia fixuje dusík. Korene viky obsahujú symbiotické baktérie zvané Rhizobia, ktoré majú schopnosť viazať atmosférický dusík a premieňať ho na formu, ktorú rastlina môže využiť. Týmto procesom sa výrazne znižuje potreba hnojenia dusíkom a zvyšuje sa plodnosť pôdy. Vika sa často pestuje ako zelené hnojenie , kedy sa vypestované rastliny zapracujú do pôdy a slúžia ako organické hnojivo.
Ďalším dôležitým využitím viky je v ľudskej výžive. Semená viky siatej obsahujú bielkoviny, vlákninu, minerály (ako je železo, vápnik a draslík) a vitamíny (najmä vitamín C). Klíčky viky majú vysoký obsah živín. Hodia sa ako súčasť šalátov, sendvičov a rôznych pokrmov. Semená víky sa tiež používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Vika plotná
Vika plotná (Vicia sepium) patrí do rodu Vika (Vicia) a čeľade bôbovitých (Fabaceae). Jedná sa o vytrvalú bylinu s plazivými alebo popínavými stonkami a listami zloženými z lichosperených lístkov. Tento druh je bežne rozšírený vo vlhkých oblastiach Európy a Ázie.
Vika plotná sa hodí aj na zakladanie pásov zelene a vytváranie plotov . Jej plazivé stonky sa rýchlo šíria a vytvárajú husté porasty, ktoré poskytujú úkryt a ochranu. Týmto spôsobom môže slúžiť ako živý plot , Ktorý ohraničuje pozemky a oddeľuje oblasti.
Vika plotná má význampre svoju ekologickú úlohu. Je cennou krmovinou pre dobytok a zver, pretože jej listy sú bohaté na živiny. Rastlina má schopnosť rýchlo rásť a poskytuje hojný zdroj potravy pre pastviny.
Vika plotná priťahuje tiež opeľovače ako včely a motýle, pretože jej kvety majú nápadné fialové alebo ružové farby. Kvety sa zhromažďujú v tvare lichoklasu a sú zdrojom nektáru a peľu pre tieto opeľovače. Tým prispieva k podpore biodiverzity a ochrane prírodného prostredia.
Lucerna siata
Lucerna siata pochádza zo strednej Ázie z oblasti dnešného Iránu. Jej vynikajúce nutričné vlastnosti zaznamenali arabskí chovatelia koní už v antickej dobe. Pozitívne účinky lucerny sa prejavovali na sile a rýchlosti týchto zvierat. Lucernu pomenovali „al-fal-fa“, čo v preklade z arabčiny znamená „najlepšie krmivo“. Okrem využitia v chove hospodárskych zvierat má pestovanie lucerny siatej význam aj z hľadiska ochrany a zlepšovania úrodnosti pôdy. V súčasnosti nachádza svoje uplatnenie aj vo výžive obyvateľstva.
Vlastnosti porastov lucerny siatej sú určené vlastnosťami jej koreňového systému. V porovnaní s ďatelinou lúčnou, ktorej koreňový systém preniká do hĺbky 1 – 2 m, je lucerna siata charakteristická mohutnou koreňovou sústavou siahajúcou až do hĺbky 2 – 4 m. Týmto robustným koreňovým systémom je lucerna siata zskava vodu z hlbších vrstiev pôdy, čo je základom jej vysokej odolnosti voči suchu. Popri suchovzdornosti sa u lucerny siatej cení aj jej mrazuvzdornosť. Táto vlastnosť súvisí s umiestnením koreňového krčka. Koreňový kŕčok, ktorý obsahuje obsahujúci rôzne zásobné látky je vtiahnutý v pôde a chránený pred holomrazmi. V súčasnom období klimatickej zmeny, ktoré je charakteristické striedaním suchých horúcich, ale aj studených období s periódami nadbytku zrážok počas celého roka, sa pestovanie lucerny siatej javí veľmi atraktívne. Pozor, neznáša kyslú pôdu, pri hodnote pH pod 6 sa koreň rozvíja nedostatočne.
