Názov týchto včiel – murárky – osmia, hovorí jasne: tieto včely „murujú“ svoje hniezdne bunky. Okrem iného hniezdia v stenách. Drsné hniezdne uzávery z hliny alebo (rozžutých) kúskov stavebného materiálu zvyčajne odkazujú na samotárske včely rodu Osmia. Na prvý pohľad veľkosťou a sfarbením pripomínajú včely medonosné. Dva najbežnejšie druhy včiel murárok: Osmia bicornis a O. cornuta, sú zvyčajne najznámejšími a najobľúbenejšími druhmi včiel medzi milovníkmi prírody, pretože sa nevyhýbajú blízkosti človeka (t. j. sú synantropné) Ľahko sa nasťahujú do Vašej vlastnej záhrady, alebo na balkón s pomocou hniezdiacich pomôcok. Tu môžete pozorovať ich zaujímavý štýl hniezdenia.
Na rozdiel od medonosných včiel, samice takmer všetkých druhov včiel murárok stavajú svoje hniezdo samostatne. Väčšina druhov Osmia (vrátane dvoch synantropov v našich záhradách) využíva existujúce dutiny v odumretom dreve, stenách atď. ., iné využívajú opustené ulity slimákov, napríklad osmia aurulenta, niektoré sa zahrabávajú do piesočnatej pôdy alebo si dokonca stavajú hniezda na kameňoch. Len Osmia inermis a Osmia mustelina vykazuje čiastočné známky sociálneho správania.
Príklad umelej hniezdnej pomôcky
Včely murárky osmia, poskytujú svojim larvám peľ, ktorý obsahuje aj nektár. Po zadaní požadovaného množstva peľu samica nakladie vajíčko na peľovú zásobu a potom bunku uzavrie. V líniovom hniezde je tento uzáver bunky zároveň zadnou stenou nasledujúcej bunky. Za uzáverom hniezda je preto zvyčajne skrytých niekoľko buniek. (Len Osmia brevicornis neustále plní svoje hniezdne trubice peľom, takže jej larvy vyrastajú spolu.) Samica zvyčajne potrebuje deň na zaopatrenie a zatvorenie bunky. Teda každý deň znáša vajíčko pričom posledné vajíčka sú neoplodnené z nich sa vyvinú trúdy. Posledná dutina za vchodom zostáva prázdna. Táto prázdna bunka medzi uzáverom hniezda a poslednou vybudovanou plodovou bunkou je ochranou pred parazitmi a predátormi.
Po vyliahnutí sa larva niekoľko týždňov živí zásobou potravy, kým sa stočí do kukly a zakuklí sa. Na konci metamorfózy sa z kukly vynorí lietajúca včela (imago). Tieto procesy sa počas zimnej prestávky v rôznych štádiách prerušujú. Niektoré druhy prezimujú ako larvy, iné ako hotový hmyz, ktorý sa potom môže vyliahnuť veľmi skoro v roku, konkrétne v marci.
Keďže neoplodnené vajíčka znesú ako posledné v hniezdnom priechode, samčeky si na jar prehryzú cestu von skôr, ako samice. Po zimnej diapauze sa zvyčajne najprv objavia samce (hovorí sa tomu proterandry). Netrpezlivo čakajú pri vchodoch do hniezd na samice, ktoré sa objujú až o 1-2 týždne neskôr. Väčšina druhov má iba jednu generáciu za rok (t. j. sú univoltínne). Ich letové časy sú úplne odlišné. Osmia cornuta lieta už v marci. Let končí v máji. Drobný letný druh Osmia spinulosa od júna do augusta. Samozrejme ďaľšie druhy toto obdobie prekrývajú. Rozdielne sú aj veľkosti týchto včiel. Preto ani v hniezdnych pomôckach nie sú vzájomnou konkurenciou. Niektoré sa dokonca špecializujú len na určité rastliny.