Samica má veľkosť 9-10mm, je čierna, niekedy modrá kovová trblietavá, s béžovými chĺpkami. Oči na hlave sú čierne, tvár so svetlými vlasmi, čeľuste zhrubnuté. Hrudník alebo mezozóm má riedko chlpatý. Stredná časť propodea (ktorá je už súčasťou brucha) má hladké medzery, ale je matná a jamkovitá. Metazómy – Tergity s belavými koncovými pásmi a spodná strana s červenkastou ventrálnou kefou.
twig777, Osmia leaiana samica
Samec je veľký 8–10 mm so zelenkasto kovovo trblietavým keskom s červenohnedými chlpmi. Hlava medzi očami a zadným okrajom má bodky. Propodeum hore s rebrovanou brázdou, stredná plocha lesklá, zriedka jamkovaná. Vlasové strapce na konci 3.–5. článku metazómov. Tergity pokrývajú celú koncovú hranu, 6. je vrúbkovaný na koncovej hrane, 7. tergit je s 2 hrotmi. Nohy má nenápadne krátko osrstené.
Rozšírenie: južná a stredná Európa do 2100 n.m. Druh obýva kraje lesov, sady, aj úhor a ruderálne plochy a parky. Hniezdi v existujúcich dutinách v odumretom dreve. Najmä v kŕmnych chodbách pre chrobáky, tiež v stonkách trstiny. Včela sa špecializuje na astrovité rastliny (Asteraceae), najmä Cynareae (podčeľaď Carduoideae) a čakankovité – Cichorioideae.
Doba letu:
Táto murárka má jednu generáciu za rok . Osmia leaiana lieta v máji až v septembri.
Osmia leaiana rada osídli aj pripravené hniezdne pomôcky, pričom vyžaduje trubice s priemerom 6mm. Stredne veľká letná včela, ktorá má na spodnej strane brucha jasne oranžovú kefku na zber peľu
Samec je oveľa chlpatejší, hrudník s červenohnedou srsťou
(c) felixf Osmia caerulescens, samec
ROZŠÍRENIE A HNIEZDENIE:
Osmia caerulescens je rozšírená v celej Európe okrem ďalekého severu. Biotop: okraje lesov a čistiniek, sady, parky a záhrady. Hniezdi v existujúcich dutinách (4–5 mm) v odumretom dreve a stonkách rastlín, skalných a hlinených stenách. Buduje lineárne až 7 plodových buniek, uzáver hniezda je z listov; Prezimuje ako imágo v kukle.
Potrava: Peľ mnohých bylín, kríkov a stromov zo 7 čeľadí rastlín. Uprednostňuje ale bôbovité(Fabaceae) a mätu (Lamiaceae) (polylektické). Peľ mieša s nektárom a preto je dosť vlhký.
DOBA LETU:
Osmia caerulescens má jednu, v priaznivých rokoch dve generácie za rok. 1.generácia lieta od konca marca do polovice júla
2. generácia lieta od začiatku júla až polovice októbra Včela murovaná: Osmia caerulescens, W
Murárka modrastá, nie je pre ľudské oko obzvlášť atraktívna, ale má tri špeciálne vlastnosti:
Vykazuje jasný pohlavný dimorfizmus: modro-čierna samica sa veľmi líši od srstnatého samca, ktorý má červenohnedý hrudník. Samec sa dá len ťažko odlíšiť od samcov mnohých iných druhov včiel. Trúdy sa líšia od samcov Osmia adunca kratším, kompaktnejším tvarom, hrubšími hlavami a fialovým až zelenkasto-bronzovým leskom. O. caerulescens niekedy od júla vytvára druhú generáciu, ktorá môže lietať až do teplého októbra. Nasledovný rok tak jarné včely pochádzajú z dvoch generácií, a to z jarnej a letnej generácie predchádzajúceho roka.
Murárka modrastá používa ako stavebný materiál väčšinou zelené listy, ale žuje sa aj okvetné lístky maku a slezu. Prvá bunka už má zadnú stenu, aj keď sa to na konci chodby nezdá úplne nevyhnutné. Rovnako ako v prípade Osmia bicornis , predné steny buniek, ktoré sú v priemere dlhé 8,6 mm, označuje prahom. Keď samica po približne 20 zberných letoch nazbiera dostatok peľu nasiaknutého nektárom, nakladie a zadným koncom vtlačí vajíčko do vlhkých zásob. Potom dokončí uzatváraciu stenu – a s ňou aj zadnú stenu ďalšej bunky. Za deň sa znášajú iba 1-2 vajcia. O. caerulescens sa vyvinie za 6-7 týždňov od vajíčka po včelu schopnú lietať (imago) Larva začne žrať hneď po vyliahnutí. Po 9-10 dňoch sa prestane kŕmiť a roztočí tenkostenný, hodvábny kokon, ktorý vyplní celú bunku. Z vajec znesených do júna sa už v júli môže vyliahnuť a vyletieť druhá generácia, ktorej potomkovia prežijú zimu ako dospelí v kukle; Z vajíčok z jarnej generácie, ktoré sú znesené až po júni, sa však už v tom istom roku včely neliahnu.
Názov druhu: Osmia brevicornis Synonymá: Osmia atrocoerulea, O. panzeri
POPIS:
Samica: 8–12 mm, tmavá s hnedastými chĺpkami. a modrastým kovovým leskom. Hlava: Clypeus s bielymi vlasmi na oboch stranách centrálnej vypukliny. Mesosoma: veľké biele chumáče chlpov pod tegulae, stredná oblasť propodea t. j. zjavne posledná časť hrudníka, ktorá však už patrí k bruchu je matná, s centrálnym vertikálnym hrebeňom; Metazóm (brucho): riedke biele pásy, kefa a bočné chumáče chlpov sú červené. Tarsi červený chlpatý.
Samecje metalicky zeleno-modré trblietavý s červenohnedými vlasmi; Segmenty tykadiel sú jeden a pol krát dlhšie ako široké. Propodeum -na konci mezozómu, v spodnej časti je matné s centrálnym pozdĺžnym hrebeňom. Metazóm (brucho): 7. Tergit na konci s dvoma lalokmi.
(c) elbebiber, Osmia brevicornis samec
ROZŠÍRENIE A HNIEZDENIE:
Južná a stredná Európa, 42°–55° severnej zemepisnej šírky, do 1400 n.m. Stanovište: Okraje lesov, sady, aj sídla. Vyžaduje ale mŕtve drevo a kapustovité rastliny. Hniezdenie: existujúce lineárne dutiny, najmä v mŕtvom dreve, vrátane hniezdnych pomôcok. Diery v tvrdom dreve a stonkách, priemer 5 mm. Netvorí žiadne oddelené plodové bunky, t. j. nebuduje prepážkové steny. Materská trubica priebežne zaplní potravou s 8-23 vajíčkami; Uzáver hniezda z rastlinnej malty. Prezimuje ako imágo v kukle.
Osmia brevicornis sa špecializuje na veľkokveté kapustovité rastliny (Brassicaceae), ako sú: repka, horčica, kapusta atď. a ozdobný horčičník (Erysimum).
DOBA LETU:
Osmia brevicornis má jednu generáciu za rok. Lieta v marci až do konca júna.
Osmia brevicornis sa špecializuje na druhy horčičníka a iné kapustovité rastliny s veľkými kvetmi (Brassicaceae), medzi ktoré patria aj kapusta, repka a repka (Brassica spec.), horčica poľná (Sinapsis), papuľka (Lunaria),cheirant (Cheiranthus cheiri) a fialka obyčajná (Hesperis matronalis) .
Osmia brevicornis vyžaduje na rozmnožovanie predovšetkým mŕtve drevo s kŕmnymi chodbami chrobákov. Keďže sa však toto pravidelne likviduje, jej populácia klesla natoľko, že ju možno považovať za ohrozenú. V záhradách v prírodnom prostredí môžete tento druh včely podporiť hniezdnymi pomôckami. Preferovaná šírka vŕtania dutín je 5 mm.
Osmia bicornis má jedinečný štýl hniezdenia. Na rozdiel od všetkých ostatných včiel samotárok -napríklad Osmia bicornis a Osmia cornuta – Osmia brevicornis vo svojich lineárnych hniezdach nestavia žiadne priečky. Neoddeľuje jednotlivé plodové bunky od seba. Hniezdne chodby od predu dozadu vyplnení suchým peľom, do ktorého v intervaloch nakladie vajíčka. Uzáver hniezda pozostáva z rastlinného materiálu, ktorý končí zreteľne za vchodom do hniezda, t. j. nie je s ním v jednej rovine, ako je to vidieť pri iných listorezných druhoch.
Samica: 10-11 mm: s čiernou hlavou a hruďou a červeným bruchom vrátane brušnej kefky. Velmi podobná bežnej Osmia cornuta, ale bez rohatého štítu hlavy (Clypeus); Matné stredné pole na konci hrudníka alebo mezozómu, šikmé pole propodea nad strmo sa zvažujúcim pahýľom.
(c) Leonid Osmia bicolor , samica
Samec: bez čierno-červeného kontrastu , ale podobne ako trúdy iných včiel murárov; Hlava, hrudník a 1. a 2. tergity žltohnedé, 3.–7. Tergit žlto-červeno chlpatý, matné stredné pole , 7. tergit s 2 tŕňmi, 3. sternit vrúbkovaný s krátkym koncovým pásom, 4. sternit v strede s chumáčmi vlasov.
Rozšírenie: severná južná Európa až južná severná Európa (61° severne) a stredná Ázia. Vápencové oblasti. Biotop: štrukturálne bohaté okraje lesov, živé ploty, úhor, tiež násypy a parky. Hniezdenie: prázdne ulity slimákov, zvyčajne len jedna plodová bunka; Prezimuje ako imago v kukle v slimačej ulite.
včela má jednu generáciu za rok. Lieta od polovice marca až do júla. Hniezda stavia od apríla.
Murárky, ktoré hniezdia v slimačích uličkách sú určite zaujímavé. Nie je to však ani zďaleka jediná včela murárka, ktorá sa rozmnožuje v slimačích ulitách, ale je najbežnejšia. Využiva aj stredne veľké ulity Cepaea nemoralis -pásovka hájová, Cepaea hortensis – pásikavec menlivý a Cepaea vindobonensis -páskovka žíhaná,zriedkavo aj Helix pomatia – slimák záhradný. Teda presne naopak ako Osmia aureulenta. Ulity slúžia aj na prenocovanie a prežitie počas nepriaznivého počasia, a to u oboch pohlaví.
Trúdy sa vyliahnu nejaký čas pred samicami na jar a hliadkujú medzi slimákmi ležiacimi na ich území a hľadajú čerstvo vyliahnutú samicu, ktorá je schopná párenia. Keď samica nájde vhodnú ulitu slimáka, skontroluje jej vnútro a orientáciu a v prípade potreby ju otočí, ab otvor smeroval šikmo nadol. Potom pokryje kryt v záplatách zelenou rastlinnou maltou vyrobenou z odhryznutých kúskov listov a slín. Teraz Osmia bicolor zbiera peľ a nektár štyri až šesť hodín. Akonáhle sa pridá dostatok zásob, včela nanesie viac rastlinnej malty na vreteno krytu a potom priloží vajíčko. Teraz používa nanesenú rastlinnú maltu na stavbu prvej priečnej steny. V slimačej škrupine je spravidla len jedna materská bunka alebo vajíčko, niekedy dve, veľmi zriedka viac. Pred poslednou medzistenou potom hromadí kamene, kusy dreva a úlomky zeminy, až kým nenaplní jednu otáčku slimákovej ulity.Nasleduje ešte aspoň jedna priečna stena z rastlinnej malty. Väčšinou stavia viac takýchto naplnených komôr, poslednou z nich je 1-2 cm hrubá zátka. Včela slimáka otočí uzavretý kryt tak, že ústie leží na zemi; V prípade potreby ho dokonca podkope a odprace vykopané kusy zeme. Nakoniec nanosí suché steblá trávy alebo ihličia, kým hromada trávy alebo ihličia úplne nezakryje slimačiu ulitu.
Výskyt/Ochrana:
Osmia bicolor je v skutočnosti pomerne bežný druh, ale v súčasnosti jej počet klesá. Spôsob jej nadzemného hniezdenia v slimačích ulitách je náchylný na narušenie a nie je kompatibilný s intenzívnou „starostlivosťou“ o záhrady a zelené plochy. Majiteľom záhrad, ktorí chcú dať tejto včele šancu, sa odporúča udržiavať záhradu prirodzeným spôsobom bez neustáleho hrabania a zametania.
Samica má veľkosť 8-10 mm , s hnedočervenými vlasmi na hornej časti hlavy, hrudníkom a 1. tergitom, hnedočervenými úzkymi tergitovými pásmi a oranžovočerveným bruchom.
Rozšírenie: južná a stredná Európa do 57° severnej zemepisnej šírky; Vápencové oblasti. Biotop: vnútrozemské duny, skalnaté svahy, úhor, lomy, štrukturálne bohaté okraje lesov, tiež násypy a parky. Hniezdenie: prázdne stredné až veľké ulity slimákov, zvyčajne s niekoľkými plodovými bunkami; Prezimuje ako imago v kukle v slimačej ulite.
Hniezdne zásoby: Osmia aurulenta sa nešpecializuje. Zbiera peľ zo 6 čeľadí rastlín (polylektických), najmä bôbovité (Fabaceae) a hluchavkovité (Lamiaceae).
DOBA LETU:
Táto murárka, Osmia aurulenta má zvyčajne jednu generáciu za rok . Lieta v apríli až auguste. Samce sa objavujú 2 týždne pred samicami. Stavanie hniezda trvá od konca mája.
Osmia aurulenta, je jednou z tých včiel, ktoré hniezdia v slimačích ulitách. Možno nie je taká známa ako Osmia bicolor, ale rovnako zaujímavá. Hniezda si stavia v stredne veľkých až veľkých prázdnych ulitách slimákov. Sú to najmä ulity slimáka záhradného, Helix pomatia. Menej obľubuje domčeky menších druhov: Arianta arbustorum (arianta škvrnitá), Cepaea hortensis (pásikavec meňavý), Cepaea vindobonensis (páskovka žíhaná).
Trúdy sa liahnu na jar, asi dva týždne pred samicami. Umiestnia pachové značky na stonky rastlín a hliadkujú medzi slimačím ulitou na svojom území. Zároveňa hľadajú čerstvo vyliahnutú samičku schopnú párenia. Na rozdiel od iných včiel, sídliacich v ulitách, samice tohto druhu neotáčajú slimačiu ulitu, keď ju nájdu, ani ju neskôr nemaskujú. Pri stavbe plodových buniek ulity slimákov zdobia aj záplatami rastlinnej malty (rozžuvané časti rastlín), z ktorých stavajú aj steny buniek a uzáver hniezda. V stredne veľkých lastúrach samice kladú svoje plodové bunky špirálovito, teda v rade za sebou, sledujúc prechod ulity Vo výrazne väčších ulitách ich kladú aj vedľa seba. Pred poslednou (t. j. najprednejšou) plnou bunkou včela vybuduje jednu alebo viac prázdnych buniek, ktoré sú určené na ochranu mláďat pred predátormi. Uzáver hniezda je v ústí ulity slimáka v rôznych vzdialenostiach od najprednejšej prázdnej bunky.
Výskyt/ochrana: Osmia aurulenta v skutočnosti nie je zriedkavá, ale je veľmi náchylná na vyrušovanie kvôli svojmu nadzemnému hniezdeniu v ulitách slimákov. Nedokáže sa rozmnožovať v intenzívne udržiavaných záhradách a zelených plochách. Majitelia záhrad, ktorí sú šetrní k prírode a včelám, ľahko tomuto druhu pomôžu tým, že sa vyhnú neustálemu hrabaniu a zametaniu. Môžu aj rozložiť väčšie slimačie ulíty priamo v záhrade, uloženie v hmyzích domčekoch nemá zmysel.
Rozšírenie: južná a stredná Európa Biotop: štrkoviská, lomy, úhor, ruderálne oblasti, parky s vhodnými hniezdnymi štruktúrami a blízkosť populácií rastlin hadinca obyčajného.
Hniezdenie: Hniezda v skalných, sprašových a hlinených múroch, suchých kamenných múrikoch, hrazdených múroch, mŕtvom dreve a dutých stonkách, tiež v opustených hniezdach včiel (Colletes), (Megachile), ((Anthophora) a ôs (Odynerus). Prijme aj hniezdnych pomôcky z tvrdého dreva a trstiny s priemerom cca 6mm. Včielka vybuduje 1–7 plodových buniek. Používa tvrdú malta z hliny a piesku. Uzáver hniezda je navyše vybavený rôznymi materiálmi (napr. časticami zvetraného dreva).
Prezimuje ako odpočívajúca larva v hodvábnom, belavom kokóne.
Hniezdne zásoby: prísne špecializované na hadinec (Echium) (Boraginaceae = čeľaď drsnosrsté), najmä Echium vulgare, tiež E. plantagineum.
DOBA LETU:
Doba letu: jedna generácia za rok (univoltine): jún až september.
Samičky Osmia adunca sú podobne nenápadne čierne ako Osmia caerulescens, sú však o niečo dlhšie a štíhlejšie. Samce sú nápadne hnedej farby a tiež sa podobajú na svojich kolegov z O. caerulescens; V porovnaní s nimi sú však výrazne dlhšie a štíhlejšie a majú užšie hlavy. Špecializácia tohto druhu na peľ hadinca nevylučuje použitie iných (hlavne alebo výlučne modrých) kvetov na výrobu nektáru. Pokiaľ hadinec ešte nekvitne včel prezívajú napríklad vďaka kocúrniku.
Tento druh murárky sa najčastejšie vyskytuje na skalných výbežkoch a skládkach odpadu, v opustených štrkoviskách a lomoch, v bohato štruktúrovaných ladom ležiacich vinohradoch, v železničných a prístavných zariadeniach, na kamenitých násypoch, na suchých, teplých ruderálnych lokalitách a na niektorých miestach. aj v sídelných oblastiach (ruderálne lokality, prírodné záhrady, botanické záhrady).
Samica: 8-13 mm : hlava trblietavá kovovo modrá, chlpatá čierna, štít hlavy (clypeus) so zahnutými rohmi po stranách (ako Osmia cornuta). Hrudník tiež trblietavý, kovovo modrý, ale chlpatý . Brucho trblietavé bronzové, 1.–2/3. Tergit (= brušné prstene) je červenohnedý. 3/4–6. Tergit je s čiernymi chĺpkami, ryšavým bruchom.
(c) bsteer Osmia bicornis, samica.
Samec: mierne užší a trblietavý modrozelený, s belavými „fúzikmi“ a výrazne dlhšími tykadlami: Clypeus vpredu v strede s malým zárezom, segmenty tykadiel dvakrát dlhšie ako široké. Spodná strana hlavy a tváre s bielo-žltými vlasmi , časť hlavy s čiernymi vlasmi; Hrudník zhora červenohnedý, zospodu bielo-žlto chlpatý, stred poľa (= horná, šikmá časť propodea na konci hrudníka) matná; Brucho do 3. tergitu červenohnedé, 4.–7. Tergit ale čierno chlpatý, 7. tergit je na konci zaoblený.
veľká časti Európy do 60° n. l. a do severnej Afriky a Iránu. Poddruhy: Osmia bicornis bicornis (= nominovaná rasa: južné Švédsko, Dánsko, Anglicko, Portugalsko, Španielsko, Korzika, Sardínia), Osmia bicornis cornigera (stredná až východná a južná Európa). O. b. fracticornis (Malorka, severná Afrika). Habitat: Lesné okraje a čistinky, živé ploty polí, sady, parky a záhrady (synantropné).
Hniezda buduje v existujúcich dutinách všetkých druhov (vrátane nábytku, stien atď., najlepšie 6–7 mm široké), lineárne do 20, inak do 30 plodových buniek, ktoré sú postavené z vlhkej (hlinitej) zeminy; Prezimuje ako imágo v kukle.
Hniezdne zásoby: peľ mnohých bylín, kríkov a stromov z 19 čeľadí rastlín (polylektických), málo nektáru; veľmi kvitnúce.
DOBA LETU:
Obdobie letu: jedna generácia za rok (univoltine): samce: marec –máj samice: apríl-jún,
Osmia bicornis je najznámejší a najbežnejší z druhov Osmia. Osmia bicornis, predtým (alebo pre niektorých milovníkov včiel stále) Osmia rufa. Nové, platné epiteton druhu, t. j. bicornis, sa vzťahuje na dva vyčnievajúce rohy na stranách clypeus: znak, ktorý je typický aj pre sesterský druh Osmia cornuta.
Existujú dôvody, prečo je Osmia bicornis taká známa:
Má široké rozšírenie a dokáže si poradiť s mnohými biotopmi, a preto ju často pozorujeme aj v našich záhradách (= synantropný). Osmia bicornis má najrozmanitejšie hniezdenie zo všetkých včiel murovaných: Je ťažké si predstaviť dutinu, v ktorej by tento druh nehniezdil: veľa ľudí v určitom okamihu našlo svoje ílovité hniezda v záhradných a domových stenách, tehlách, drevených stenách a starých drevo, stonky rastlín a dokonca aj vyradené duté predmety každodennej potreby. Milovníkov prírody musí tešiť, že veľmi rada prijme aj hniezdne pomôcky. Na sídlisku sa nenájde takmer žiadna rastlina, ktorej kvety by nenavštívila.
Ako zdroje peľu využíva dokonca aj vetrokveté rastliny, ako buk, dub, hrab alebo platan Vďaka tejto nezvyčajne vysokej flexibilite sa stále vyskytuje v pozoruhodnom počte. Je to v podstate „vrabec“ medzi včelami murárskymi a bol dobre študovaný entomológmi.
Od začiatku 21. storočia ju však na mnohých miestach prevyšuje príbuzná, no o niečo väčšia a pestrejšia „včela rohatá“ (Osmia cornuta), ktorá lieta asi o 2 týždne skôr. Táto ale uprednostňuje o niečo väčšie dutiny. Osmia bicornis je – podobne ako včela murovaná Osmia cornuta alebo Megachile rotundata – jedným z druhov včiel, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v poľnohospodárstve. Preto ich vo veľkom využívajú namiesto včiel medonosných a čmeliakov. Osmia bicornis uprednostňuje dutiny od 7 do 9mm. Dĺžka 16 až 20cm. V hniezdnych pomôckach je to najčastejšie trstina, respektíve otvory v dreve. Často ju označujú ako murárka záhradná.
Charakteristika: Včela s čiernou hlavou a hrudníkom a (oranžovo) červeným bruchom podobná Osmia bicolor.
Popis:
Osmia cornuta je jednou z najbežnejších včiel murárok, ktorá sa od konca 20. storočia šíri stále ďalej na sever. Na základe vedeckého názvu sa nazýva aj murárka rohatá. Samice majú na prednej časti hlavy medzi vlasmi dva malé „rohy“. Táto chlpatá včela svojou čiernou hlavou a hruďou a červeným bruchom trochu pripomína Osmia bicolor a dokonca aj čmeliaka skalného, s ktorým si ju laici na jar občas pomýlia.
Samica: 12-15 mm; Hlava čierna a jemne trblietavá kovová, čierno chlpatá, hlavový štít (clypeus) v strede hladký a vtlačený, každý so zahnutým (menotvorným) rohom po stranách. Hrudník (alebo mezozóm) rovnakej farby ako hlava, na konci s matným pahýľom . Brucho (alebo metazóm) vrátane brušnej kefy (oranžová) je červené chlpaté.
Samec: 11-13 mm; podobný samici, ale: predná a spodná strana hlavy má dlhé biele vlasy („fúzy“), v strede prednej časti mierne vrúbkovaný clypeus. Hrbolček (scutum alebo mesonotum) lesklý čierny a bielo-čierny chlpatý. Brucho červené chlpaté, na konci 7. tergitu okrúhle.
Rozšírenie: južná a stredná Európa až stredná Ázia, do 1000 m nad morom. Biotop: najmä sídelné oblasti, kde druh nachádza zodpovedajúcu mikroklímu (synantropnú).
Hniezdenie: existujúce dutiny vo všetkých typoch povrchov (strmé a domové steny, steny), lineárne rúrky do 25 mm s až 12 materskými bunkami; zemný alebo hlinený uzáver; Prezimuje ako imágo v kukle. V hniezdnych pomôckach preferuje otvor s hĺbkou od 15 do 20 cm s priemerom 8 až 10mm. Bunky, kde sa rodia samce sú bližšie k otvoru, pretože sa liahnu o niekoľko dní skôr. Na samice potom čakajú samce priamo, blízko otvorov.
Na rozdiel od Osmia bicornis však Osmia cornuta nie je tak ľahko priťahovaná k jednotlivým hniezdnym blokom, uprednostňuje veľké plochy, ako sú steny, steny domov a hlinené steny, v ktorých hľadá diery a trhliny, ktoré môžu byť o niečo väčšie ako Osmia bicornis.Napriek tomu hniezdne vzory oboch druhov vykazujú širokú podobnosť, takže nemožno vylúčiť zámenu. Peľové zásoby u Osmia cornuta sú výrazne vlhšie v dôsledku väčšieho obsahu nektáru.Zámotky Osmia cornuta vyzerajú drsne a matne v porovnaní s kukly Osmia bicornis.
Potrava:
Osmia cornuta nie je špecialista a peľ zbiera mnohých bylín, kríkov a stromov. Je teda polylektická. Oproti Osmia bicornis je v hniezdach viac nektáru, peľové zásoby sú teda vlhkejšie.
Doba letu:
Včela má jednu generáciu za rok, je univoltínna. Lieta od začiatku marca do začiatku júna.
Osmia cornuta sa hlavne v našich mestách a obciach objavuje už v marci. Prospievajú jej priaznivejšie mikroklimatické podmienky a skoré kvitnutie. Pokiaľ ide o kvety a miesta hniezdenia, je veľmi univerzálna, čo vysvetľuje aj jej početnosť v blízkosti ľudí. Je to jedna z prvých včiel v našich sadoch a záhradách. Radi ju uvítajú hlavne v sadoch s kôstkovinami. Je to ekonomicky zaujímavý opeľovač ovocia, najmä preto, že tento druh je efektívnejší a aktívnejší opeľovač pri nízkych teplotách ako včela medonosná . V mnohých európskych štátoch sa s kokonmi a hniezdnymi pomôckami pre O. cornuta komerčne obchoduje.
