Popol do záhrady ako hnojivo. Ak si otvoríte internet, alebo aj staršiu tlač, tak je väčšina autotov jednoznačne za to, aby sa popol do záhrady dával. Ale ono to vôbec nie je tak jednoznačné. Môžete spraviť aj ťažko napravitelné škody, ak si o vlastnej pôde nezistíte aspoň základné informácie. A samozrejme nie je popol, ako popol. Aj tie z dreva, či organických zvyškov rastlín majú rôzne vlastnosti.
Na vlastnej skúsenosti viem čo hovorím. Predošlí majitelia sypali na pozemok všetko čo spálili. ROKY.. A úrodnosť klesala. Naopak roky a hovoríme o desaťročiach trvalo uviesť pôdu opäť do života aby záhrada zasa produkovala úrodu. Nezazlievam im to. Len si prečítali pár článkov ako pôde popolom pomáhajú.
Takže áno, popol je super, ale aký popol a na akú pôdu.
Pôda.
Popol je silne zásaditý. A ak máte aj pôdu zásaditú, spôsobíte u rastlín aj chlorózu. Naviac, čím je pôda ľahšia – s vyšším obsahom piesku, tým viac je zraniteľná. Ak dokonca pestujete rastliny , ktoré vyžadujú kyslú pôdu- azalky, hortenzie, rododendrony, paprade ale aj narcisy, tak sa im s popolom vyhnite. Prečo? Popol obsahuje veľké množstvo vápnika, draslíka, horčíka aj fosforu. Vlastne všetko čo by pôda mala mať. Ale aj priveľa je na škodu… Jemné častice kremíka pomáhajú zlepšiť ílovitú štruktúru. Ale na ľahkej pôde sú skôr na škodu. Teda pH by malo byť menšie ako 7. Teda ak popol aplikovať, tak nech je to pôda kyslá. Ak máte pôdu naviac ílovitú, pomôžete zlepšiť aj jej štruktúru.
Aký popol do záhrady?
Hneď na počiatku vylúčte popol z uhlia. Uhlie má vyššiu výhrevnosť čo je super, ale pri teplote nad 1200 °C vyniká škvara a nie jemný popol. To je len jeden problém popola z uhlia. Obsahuje ale aj prvky, ktoré v záhrade žiadúce nie sú. Hlavne ťažké kovy a síra. Niektoré druhy majú dokonca radionuklidy.
Teda popol z organického materálu: teda drevo.
Vrátim sa najprv k pôde, ak máte ľahkú a zásaditú pôdu plus zdroje dreva, pôde pomôžete štiepovaním a mulčovaním. Dodáte jej tak omnoho viac organického materálu, dusíka a naviac pôdu dokonca okysľujete.
Ale povedzme že drevom ozaj kúrite a chcete využiť aj popol z piecok či krbov.
Viete aký popol ste to vlastne vyprodukovali? Čo ste spaľovali?
Aké je zastúpenie jednotlivých prvkov podľa druhu dreva? Vo všeobecnosti za mäkké drevo, ktoré sa spaľuje, považujeme smrek, borovicu, vŕbu , brezu. Naopak tvrdé dub, buk… Áno aj medzi jednotlivými druhmi sú rozdiely v zložení, ale to sa dá povedať aj v rámci jedného druhu a podľa lokality , kde strom rástol. Celkovo ale platí:
- Vápnik – Ca, je okrem samotného uhlíka z chemických prvkov zastúpený najviac. Popol z akejkolvek kôry obsahuje ovela viac vápnika, ako zo samotného dreva. Tvrdé drevo ho má menej ako mäkké drevo.
- Draslík – K. Po vápniku druhý prvok, čo do množstva. V tvrdom dreve môže dokonca vápnik prevyšovať. Vo všeobecnosti je to pri draslíku presne naopak ako s vápnikom. V kôre a v mäkkom dreve ho je menej.
- Horčík – Mg, , najviac je zastúpený v dreve, v mäkkom viac ako v tvrdom, v kôre ešte menej.
- Fosfor –P zasa prevažuje v tvrdom dreve, potom nasleduje kôra zo stromov s tvrdým drevom, nasledne v kôre zo stromov s mäkkým drevom a až na koniec mäkké drevo
- Síra –S, Železo- Fe, Mangán-Mn, sú už oveľa menej zastúpené ich obsah je vyšší v dreve tvrdom.
Kedy teda popol radšej vynechajte.
Ak máte pôdu so zásaditou pôdou určite nie. Ak ju máte ľahkú, piesočnatú aplikujte popol, len keď je kyslá, teda pH je pod 7. Nikdy neaplikujte popol spolu s dusičnatými hnojivami. Vedie to k strate využiteľného dusíka. Tiež pri fosforečných hnojivách by ste previedli fosfor do nerozpustného stavu.