Megachile willughbiella na prvý pohľad pripomína včelu medonosnú. Pre svoje nešpecializované návštevy kvetov a široké hniezdenie je stále pomerne bežná v dedinách aj mestách.
Samica meria 12-15 mm. Hlavu, hrudník (alebo mezozóm) má so svetlohnedými vlasmi. Prvý až tretí tergit svetlohnedý, štvrtý až šiesty tergit má čierny chlpatý. Stvrtý a piaty s úzkymi koncovými pásmi. Brušnú kefku má červenkastú, ale na piatom a šiestom sternite prechásdza do čiernej.
Samec meria 13–14 mm. Základnú farbu má čiernu so žltohnedou srsťou. Hlava vrátane čeľustí je čierna. Druhý až štvrtý tergit s koncovými pásmi, na druhom tergite je pás prerušený. Štvrtý a piaty tergit má čierno chlpatý.
Biotop:
Vyskytuje sa najmä v záhradách a parkoch, popri okrajoch sadov.
Hniezdenie:
Hniezdi väčšinou osamelo, ale boli pozorované aj hniezda so spoločným otvorom, ktoré využívalo viac samíc. Tieto boli následne v dreve rozvetvené. Po párení inseminovaná samica hľadá hniezdisko. To môže byť v zemi aj v mŕtvom dreve, niekedy dokonca zahniezdi aj v pôde kvetináčov. Väčšinou však ide o vrt v mŕtvom dreve. Samica občas sama prehrýza tunel. Chodba máva priemer 9 mm. Bunky sú pomerne veľké, majú veľkosť 10 x 20 mm. Vyrobí ich z pevných listov , počet je štyri až päť buniek na hniezdo v mŕtvom dreve. Veľkosť kokónu sa pohybuje 7 x 13 mm. Samica stavia hniezdo dopoludnia, poobede prebieha zásobovanie a na konci popoludnia znesie vajíčko a zatvorí bunku.
Hniezda umiestňuje v mŕtvom dreve, hrubých stonkách trstiny, hlinených okrajoch alebo aj umelých hniezdach. Bunkový materiál pochádza okrem iného z brezy, dubu a ruže, osiky.
Potrava:
Včela sa nešpecializuje, je polyektická, navštevuje čeľaď astrovité, , tučnolisté rastliny, čeľad bôbovité, pupalkovité.
Doba letu:
Väčšinou jedna , v horúcich letách aj dve generácie za rok. Lieta od júna až do septembra, druhá generácia sa pripája od polovice augusta.
Je to malá žltohnedá chlpatá včielka s nápadnými, úzkymi, svetlými koncovými pásikmi a červeným bruchom.
Samica meria 11-12 mm. Hornú stranu hrudníka má mierne tmavšiu ako spodnú. Brucho má čierne, tretí až piaty tergit je krátky, šiesty tergit má čierny chlpatý,pričom všetky tergity sú s koncovými pásmi. Prvý má v strede prerušený. Kefku má červenú, ale čiastočne od piateho sternitu čiernu na šiestom už úplne čiernu.
Samec meria 10-11 mm. Ochlpenie rovnako ako u samoce len na treťom až piatom tergite má zmiešané hnedé a čierne chĺpky. Ternity má s koncovými obväzmi, pričom na druhom a treťom v strede prerušené. Pazúrové konce končatín má úplne červené.
Biotop:
Okraje lesov, suché svahy, valy, ruderálne plochy, ale aj parky.
Hniezdenie:
Využíva existujúce líniové tunely v odumretom dreve a inom materiáli (vrátane hniezdnych pomôcok s priemeron 5–7 mm. V stonkách rastlín s mäkkým jadrom si vyhrýza tunely aj sama(černice, šípkové ruže, divozel). Na plodové bunky sa používajú odrezky listov z divých ruží a trniek .Prvá bunková stena pozostáva z niekoľkých okrúhlych kúskov listov a bočná stena pozostáva z dvoch vrstiev listov. Hniezdo obsahuje šesť buniek, ktoré sú dlhé 10-13 mm. Po poslednej bunke samica vyplní tunel zrolovanými kúskami listov, potom vytvorí stenu z niekoľkých okrúhlych kúskov listov a nakoniec hniezdo uzavrie stenou pozostávajúcou z dvoch vrstiev rastlinného žuvacieho materiálu.
Potrava:
Megachile versicolor je polylektická, nešpecialiyuje sa. Peľ zbiera z 5 čeľadí rastlín: čeľaď astrovité (Asteraceae), borákovité rastliny (Boraginaceae), chrastavcovité rastliny. (Dipsacaceae), bôbovité (Fabaceae) a čeľaď skorocelovité (Plantaginaceae).
Doba letu:
Podľa pozorovaní má tento druh dve generácie za rok. Prvá generácia lieta od polovice mája a druhá 2. generácia od augusta až do polovice septembra Potomkovia druhej generácie prezimujú ako v kukle.
Samica meria 9-10 mm. Hrudné ochlpenie na (husto bodkovanom) mezonote má žltosivé, na bokoch a dole biele. Tergity má husto bodkované a s koncovými pásmi, v porovnaní s M. leachella dosť matné. Na šiestom tergite dve veľké biele plstnaté škvrny blízko seba. Brušnú kefku má bielu, na šiestom sternite, ale prejde do čiernej.
Samec meria 8-9 mm; podobný samici, ale má olivovozelené oči, bielo-žlté vlasy a samozrejme nemá kefku na bruchu. Prvý až štvrtý tergit má koncové pásiky. Šiesty tergit je biely plstnatý s tŕňmi. Na štvrtom sternite v strede je malý, tmavý, chlpatý hrbolček.
Biotop:
Megachile pilidens uprednostňuje suché, teplé svahy a chudé trávnaté porasty, vinice, suché kamenné múriky, hliny a štrkoviská.
Hniezdenie:
Tento druh čalúnice hniezdi hlavne v existujúcich dutinách pod kameňmi, v skalných štrbinách a suchých kamenných múroch. Tvorí valcovité plodové bunky vyrobené z kúskov listov.
Potrava:
Včielka je polylektická. Peľ zbiera hlavne na troch čeľadiach rastlín. Preferuje bôbovité (Fabaceae), ale navštevuje aj čeľaď astrovité (Asteraceae), a tučnolisté rastliny (Crassulaceae).
Doba letu:
čalúnica menšia má jednu generáciu za rok, je teda univoltínna. Lieta od júna do konca augusta.
Megachile rotundata, vzhľadom na jej spôsob hniezdenia, je jedným z druhov, ktoré môžete podporovať vo vlastnej záhrade hniezdnymi pomôckami. Je to európsky druh, vo veľkom ju ale chovajú pestovatelia lucerny na americkom kontinente.
čalúnica lucernová je malá, štíhla včielka, čierna s nápadnými úzkymi bielymi pásmi a bielo-sivým štetcom na bruchu.
Samica meria 8-9 mm. Na hrbolčeku (scutum) je hnedo chlpatá. Prvý tergit je biely chlpatý, Druhý až šiesty je čierny chlpatý, ale prvý až piaty má biele koncové pásy. Brušnú kefku má belavú, ale koniec piateho sternitu a šiesty sternit je čierny.
Samec meria 7-8 mm. Chlpy má belavé, ale čierne na treťom a štvrtom tergite. Prvý až štvrtý je s bielymi koncovými pásmi, piaty a šiesty tergit prevažne s priľahlými belavými vlasmi.
Biotop:
Pieskové a hlinené jamy, suché svahy, násypy, okraje lesov, parky a záhrady.
Hniezdenie:
Včielka využiva existujúce nadzemné tunely v odumretom dreve a stonkách rastlín (aj hniezdne pomôcky, Ø 6 mm), tiež v sprašových a hlinených stenách, často vo väčších zhlukoch. Pre plodové bunky používa odrezky kvetov a listov listov. Každá bunka je vytvorí z kruhových odrezkov vyrezaných z listov rastlín. Samice používajú asi 15 listov na bunku, pripravia konkávne dno a prekrývajúce listy, aby vytvorili bunku v tvare náprstku. Zbierajú peľ a nektár, ktoré ukladajú do buniek svojich hniezd. Najskôr vyvrhnú nektár do bunky a potom prinesú peľ na vrch nektáru. Každá bunka obsahuje jednu nektárovú guľu a jedno vajíčko, pričom každá bunka obsahuje pomer nektáru k peľu 2:1. Dokončenie jednej bunky v hniezde si vyžaduje 15 až 20 zásobovacích ciest. Potom, čo samica nakladie vajíčka, utesní bunku kruhovými kúskami listov.
Štúdie ukazujú, že umiestnenie samčieho a samičieho potomstva v hniezde je strategické a že veľkosť buniek hrá hlavnú úlohu vo veľkosti potomstva, nezávisle od veľkosti matky. Samice kladú samičie vajíčka do vnútorných buniek a samčie vajíčka do vonkajších buniek. Pokiaľ ide o pomery pohlaví, zásoby väčších buniek korelujú s vyššou produkciou samičích potomkov. Rovnako sa chovajú aj včely murárky. Pomer pohlaví sa mení v závislosti od veľkosti hniezda, dĺžky a materiálu hniezda. Tento pomer riadi samica. Tieto pozorovania sa uskutočnili pre samice, ktoré si hniezdia v trubičkách. Napríklad Priemer tunela 5,5 mm je spojený s pomerom 3:1 samcov a samíc a priemer tunela 6,0 mm je spojený s pomerom 2:1.
Počas stavby hniezda samice svoje hniezda označujú pachovými vlajkami, aby uľahčili rozpoznanie hniezda. Tieto hormóny prenášajú pohybom brucha po hniezde alebo vylučovaním tekutiny zo špičky brucha.
Párenie:
Aj samce počas obdobia párenia sa pokúšajú získať partnerky tak, že pachové vlajky umiestňujú na miesta, kde sa pravdepodobne nachádzajú samice, vrátane miest na hľadanie potravy a hniezd. Aj keď samice sa môžu páriť niekoľkokrát, obmedzia párenie na jeden sexuálny styk a už utekajú pred samcami. Toto správanie sa pripisuje produktivite samíc pri stavbe hniezda a znášaní vajec. Keď sú samice prenasledované, nie sú schopné efektívne stavať svoje hniezda, menej cestujú za potravou a celkovo strávia dlhší čas stavbou hniezda. V procese úteku však môžu samice stratiť svoje hniezdne materiály, ako sú listy, a potom musia podniknúť ďalší výlet. Počas obdobia párenia sú aj samci schopní detekovať feromóny a prednostne si vybrať mladé samice.
Potrava:
Megachile rotundata je polylektická, a zbiera peľ z 5 čeľadí rastlín: mrkvovité (Apiaceae), astrovité (Asteraceae), tučnolisté (Crassulaceae),bôbovité (Fabaceae), a ľaliovité (Liliaceae). Na americkom kontinente, kde je umelo chovaná je to zrejme len lucerna – čelaď bôbovité. Tam ju aj poznajú ako Alfalfa bee a opelenie lucerny je závislé práve na tejto včielke.
Doba letu:
Včela má dve prekrývajúce sa generácie. Prvá generácia sa objaví na konci leta – v júni. Larvy sa vyvinuli do konca predošlého leta a prešli fázou diapauzy (zakuklia sa na jar) až do budúceho leta. Včely druhej generácie, túto fázu preskočia a objavia sa ako dospelí v tom istom lete. Druhá generácia býva menšia, ale napriek tomu s väčším počtom samíc.
Megachile nigriventris je jedným z mála druhov včiel, ktoré hniezdia v zhnitom dreve kmeňov stromov. Aj preto niekedy prenikne aj do starých zvetraných drevených konštrukcií.
Veľká čalúnica so žltohnedými chĺpkami, bez tergitálnych koncových pásikov, ale s čiernou brušnou kefou.
Samica meria 13-17 mm. Na tvári má čierne vlasy, clypeus (okrem stredu navrchu) tesne bodkovaný. Hrudník mladých exemplárov má líščiu červenú farbu, potom prejde do hnedej. Prvý a druhý tergit má svetlohnedý a chlpatý. Tergitová a brušná kefa je s čiernymi vlasmi – bez koncových väzieb.
Samec meria 14–16 mm. Čeľuste má čierne,posledný segment tykadla má široký. Na prvej končatine má červenkastú kefu vpredu. Predné tarsi má belavé, s krátkym hrebeňom na spodnom okraji.
Biotop:
Vyhľadáva lesné okraje a čistinky, lomy, ale aj okraje dedín a miest Podmienkou je, že nájde prítomné mŕtve drevo. Prednosť ale dáva skôr oblastiam v pohoriach. Nížinám sa vyhýba.
Hniezdenie:
Sama si vyhrýza tunely v hnilom mäkkom dreve , napríklad pne a konáre stromov, staré trámy a stĺpy. Väčšinou jednotlivo ale príležitostne môže hniezdiť aj spoločne.
Potrava:
Megachile nigriventris je špecializovaná na bôbovité rastliny.
Doba letu:
Táto včela má jednu generáciu za rok lieta od konca mája do augusta.
Veľká včela – čalúnica so širokým predným hrebeňom na tvári u samcov.
Samica meria 14-15 mm. Hrudník má žltohnedo chlpatý (u starých jedincov striebristý). Prvý a druhý tergit má žltohnedý, tretí až šiesty má čierny chlpatý 6. tergit je dlhý, pričom druhý až piaty je s koncovými pásmi. Brušnú kefku má vpredu belavú, následne v strede červenú, na konci čiernu.
Samec je len o málo menší, meria 13-15 mm. Na tvári má žlté vlasy, spodné čeľuste žlto škvrnité, koncový segment tykadiel je rozšírený do zaobleného tvaru. Holene prvého páru nôh na zadnom konci má vykrojené, následné nárty veľmi široké s dlhými belavožltými strapcami (spodu kratšie ako sú široké nárty). Holene a nárty 3. páru má široké. Prvý tergit má žltohnedý a posledný má tmavohnedý, zároveň chlpatý.
Biotop:
Pieskové oblasti vnútrozemské aj pobrežné duny, pieskové vresoviská, pieskovne, pieskové ruderálne oblasti.
Hniezdenie:
Hniezdi samotársky, len niekedy, vo vhodnom prostredí, aj v malých zhlukoch. Hniezdo sa nachádza v zemi, najlepšie medzi koreňmi tráv a pod kameňmi, vybudované len niekoľko centimetrov pod povrchom. Hlavná chodba sa zvažuje smerom nadol následne hniezdo obsahuje maximalne do osem buniek. častejšie je to len hniezdo s troma štyrmi bunkami. Hniezdo je rozvetvené. Bunky hniezda mávajú priemer 12 mm a dĺžku do 20 mm. Samička používa kúsky listov z rôznych stromov a kríkov vrátane brezy. Keď vytvorí poslednú bunku, vstupnú chodbu vysype pieskom.
Potrava:
Megachile maritima nie je špecializovaná, je teda polylektická. Peľ zbiera z piatich čeľadí rastlín ako: astrovité (Asteraceae), borákovité (Boranigaceae), bôbovité (Fabaceae), pupalky (Onagraceae), skorocelovité (Plantaginaceae).
Doba letu:
Má jednu generáciu za rok a lieta od júna do augusta. Samce však vyliezajú pár dní pred samicami.
Veľká čierna včela s nenápadnými úzkymi koncovými pásikmi a žltohnedou až červenkastou štetkou na bruchu.
Samica meria 12-16 mm, má čiernu hlavu, clypeus posiaty veľkými medzerami. Druhý až piaty tergit má úzke hnedožlté koncové pásy s čiernymi chlpmi: Brušná kefka je žltohnedá až červenkastá, ale zafarbená do čierna na piatom a šiestom sternite.
Samec je menší , meria 12-14 mm. Farbu má žltohnedú, tretí až šiesty tergit je chlpatý. Druhý až piaty tergit majú úzke terminálne pásy prerušné v strede tergity roztrúsené vpichmi. Priečny hrebeň šiesteho tergitu má slabé ryhy a v strede vrúbkovanie. Prvá končatina má ozubenú hranu.
Biotop:
Otvorené priestranstvá v lesoch a okrajoch lesov, aj v mestských oblastiach .
Hniezdenie:
Samce vychádzajú skôr ako samice. Valcovitý kokón je pergamenový, tmavohnedý, má plochý vrch a je pokrytý sivožltými výkalmi. Hniezdia osamelo aj v existujúcich norách v mŕtvom dreve s priemerom do 9 mm. 60 % hniezdnych otvorov smeruje na východ. Hniezdo pozostáva z 2-9 buniek s priemerom 7-8 mm a dĺžkou 14-15 mm. Stavebný materiál pochádza z pevných listov brezy, ruže a javora. Medzi poslednou postavenou bunkou a zátkou žuvaného dreva, ktorá uzatvára hniezdo, sú 1-2 prázdne miestnosti. Vajíčko je umiestnené na vrchu tekutej zmesi nektáru a peľu. Na jar trvá výstavba bunky šesť hodín a zásobovanie 10 hodín. Samica je aktívna 9,5 hodiny denne. Takže každé dva dni postaví a dodá jednu bunku. V lete to ide ešte rýchlejšie.
Potrava:
Megachile ligniseca navštevuje päť čeľadí rastlín ako zdroje peľu: Asteraceae, čeľaď štetkovité (Dipsacaceae), bôbovité (Fabaceae), mätovité (Lamiaceae) a čeľaď skorocelovité (Plantaginaceae).
Doba letu:
Megachile ligniseca má len jednu generáciu za rok Lieta od začiatku júna – do polovice septembra .
Megachile leachella zvyčajne hniezdi v piesčitej zemi, ale výnimočne aj v existujúcich tuneloch v dreve alebo v stonkách. Druh vyhľadáva strmé svahy. Lokálne sa môžu vytvárať veľké kolónie.
Tento druh je veľmi podobný Megachile pilidens, ale prakticky žije len v piesčitých oblastiach.
Samica meria 9-10 mm. Oči má tmavozelené. Hrudník je husto bodkovaný s lesklými medzerami. Tergity má husto bodkované, Druhý až piaty tergit krátky a čierny chlpatý, lesklejší ako u Megachile pilidens, šiesty tergit má dve biele plstnaté škvrny, brucho je biele. Šiesty sternit je čierny. Včela je charakteristická vysokým letovým tónom.
Samec je menší, meria 8-9 mm. Hlavu má žltú, neskôr s bielymi vlasmi, líca so zubami, oči má svetlozelené. Hrudník je chlpatý ako hlava, stehenná kosť prvého páru nôh na konci žltá. Šiesty tergit má hustú bielu plsť a zúbkovaný priečny hrebeň.
Biotop:
Oblasti s pieskom – vnútrozemské duny, pohyblivé pieskové polia, pieskovne. Inak vo vyhovujúcich biotopoch v rámci celej strednej európy.
Hniezdenie:
Megachile leachella má jednu generáciu. Samce vychádzajú skôr ako samice. Prezimovacím štádiom je prepupa – odpočívajúca larva. Oválny kokón je pergamenový, hnedofialový, s plochým vrchom a zvonka pokrytý tenkou vrstvou výkalov lariev Hniezdi väčšinou samotársky, niekedy ale aj vo veľkých zhlukoch približne 1000 jedincov. Samica si vyberá za hniezdisko existujúce dutiny, ako sú tunely v dreve alebo duté stonky, alebo si hniezdo vyhrabáva sama v riedko porastenej piesočnatej pôde, napríklad vo zvislej stene. Je to lineárne alebo rozvetvené lineárne hniezdo väčśinou s jednou až piatimi bunkami s priemerom 4-5 mm a dĺžkou 10-15 mm. Stenu plodovej bunky tvoria napríklad brezové listy, listy brestu, orgovánu a aj vŕby. Tunel hniezda je vyplnený pieskom.
Potrava:
Včela nie je špecializovaná – je polyektická. Navštevuje tri čeľade rastlín ako zdroje peľu: bôbovité (Fabaceae), čeľaď mätových (Lamaceae), tučnolisté rastliny (Crassulaceae).
Doba letu:
Megachile leachella má jednu generáciu za rok, je teda univoltínna. Lieta od júna do konca augusta.
Megachile lapponica hniezdi v nadzemných dutinách. Využíva aj pripravené hniezdne pomôcky. Megachile lapponica nie je teplomilným druhom, ale boreohorským druhom: patrí teda k faune severských a horských ihličnatých lesov. Napriek tomu sa stále častejšie objavuje aj v južnejších oblastiach. Podmienkou je rozšírenie vŕbovky, ktorú využíva ako zdroj peľu, tak aj ako stavebný materiál.
Malá, štíhla včela, čierna s nápadnými úzkymi bielymi pásmi a oranžovou kefkou na bruchu.
Samica meria 11–13 mm, je svetlo chlpatá. Druhý až piaty tergit s koncovými pásmi. Oranžovo-červená kefka na bruchu, prechádza do tmavočervenej na šiestom sternite. Zadná holeň má tupú vonkajšiu ostrohu.
Samec meria 9-10 mm. Tergity má lesklé napriek bodkovaniu, Šiesty tergit s priečnym hrebeňom v strede. Tarsi predkolenia má červené.
Biotop:
V strednej európe okraje lesov a holiny, ale aj okraje sídiel: parky a záhrady.
Hniezdenie:
Využíva chodby v mŕtvom dreve: pne stromov, konáre, drevené stĺpy, tiež hniezdne pomôcky. Pre plodové bunky včela používa odrezky z listov vrbovky úzkolistej (Epilobium angustifolium). Samotne trubice uzatvára kúskami kôry. Väzba Megachile lapponica na túto rastlinu môže byť spôsobená aj jej mäkkými, ľahko strihatelnými listami.
Potrava:
Peľ zbiera výlučne na vŕbovkach (Epilobium, čeľaď pupalkových = Onograceae. Nektár zbiera aj na astrovitých a bôbovitých rastlinách (Compositae, Fabaceae) a druhov Rubus (černice a maliny atď.)
Doba letu:
Megachile lapponica má jednu generácia za rok (univoltine). Lieta od začiatku júna do konca júla.
Čalúnica bielonohá je až nápadne veľká včela so širokým predným hrebeňom u samcov. Obe pohlavia sa ľahko zamenia s Megachile maritima.
Samica meria až 15-17 mm. Na hrudníku má riedke žltohnedé chlpy.
Prvý, druhý občas aj tretí tergit brucha je žltohnedý, Ostatné má čierne a chlpaté. Od druhého až po štvrtý občas aj piaty tergit má úzke koncové pásy. Brušná kefka je vpredu červeno-žltá až tmavočervená, často až po štvrtý sternit a úplne čierna na piatom a šiestom sternite
Samec meria 14–16 mm, je podobný samici, ale na hlave má belavé vlasy, čeľuste v porovnaní s M. maritima má čierne. Tars 1. páru nôh je veľmi široký, belavožlto chlpatý. Holene a tarsi 3. páru nôh sú široké. Prvý tergit má žltohnedý, posledný tmavohnedý chlpatý. Druhý až piaty má husto bodkovaný s koncovými pásikmi.
Biotop:
Horúce a suché oblasti. Pomerne často sa vyskytuje v strednej a západnej Európe v kameňolomoch a pozdĺž viníc, ale aj v mestských oblastiach, na úhoroch, ruderálnych plochách a suchých trávnatých porastoch.
Hniezdenie:
Megachile lagopoda hniezdi v zemi v tuneloch, ktoré si sama vykope, občas aj existujúcich dutinách v mŕtvom dreve či pod kameňmi. Hniezdo je lineárne alebo lineárne rozvetvené s dvoma až 12 plodovými bunkami na hniezdo. Jednotlivé plodové bunky sú 12 – 14 mm dlhé, 6 – 8 mm široké a úplne pokryté kúskami listov nazbieraných v danej oblasti. Hniezdnu bariéru skladá z chumáča 10-15 kusov listov, ktoré na okrajoch zlepí.
Potrava:
Megachile lagopoda je polyektický druh, teda nie je špecializovaná. . Navštevuje 4 čeľade rastlín ako zdroje peľu: astrovité (Asteraceae), čeľaď zvončekovitých (Campanulaceae), bôbovité (Fabaceae), čeľaď skorocelovité (Plantaginaceae). Poyorované boli aj na bodliakoch či chrastavci.
Doba letu:
Čalúnica bielonohá má jednu generáciu za rok. Lieta od júna do augusta. Samce o niečo skôr.
