Značka: Vlnárka

Anthidium strigatum pri stavbe hniezda využíva živicu ihličnanov. Musí sídliť v ich blízkosti.

Popis:

Malá včela s osími znakmi. Merajú len 6, 7 milimetrov. Oproti osiam sú ale kompaktnejšie, menej pretiahnuté.

© melster, https://www.inaturalist.org/observations/193719725 vlnárka živicová pri hniezde

Samica má tvár čiernu okrem bočnej strany. Tergity 1-5 každý s dvoma žltými škvrnami, ktoré – na rozdiel od Anthidium scapulare – sú na tergitoch 3-5 posunuté dovnútra. Kefa na bruchu majú žltú. Priľnavé teliesko (pulvillus) medzi pazúrmi. Samec je podobný samici, ale sekundárna tvár je svetložltá. Tergity 1-5 je každý s 2-4 žltými škvrnami. Tergity 6-7 je každý so žltým pásom. Siedmy tergit má malý hrot na konci a siedmy sternite má dlhý hrot.

Anthidium strigatum je v podstate mini verzia väčšej a nápadnejšej včely, Anthidium manicatum.

Biotop:

Obľubuje skalnaté svahy, okraje a čistinky lesov, pieskoviská a štrkoviská, lomy.

Hniezdenie:

Samička buduje veľmi zaujímavé hniezda zo živice.

Stavba má tri konštrukčné fázy. Najprv včela zbiera živicu a vybuduje plodovú bunku. Do steny zapracuje aj kôru- pravdepodobne aby hniezdo maskovala. Bunka je veľká asi 10 milimetrov a na dne otvorená. V druhej fáze zásobuje bunku peľom a nektárom. Znesie vajícko a zatvorí plodovú bunku. Dno vytvaruje do tvaru fľaše, ale bez pridávania novej živice. Výstavbu, zásobovanie a zatvorenie chovnej bunky dokončí aj behom jedného dňa. Vajíčko leží blízko zhutnenej kaše peľu a nektáru, ktorá vypĺňa hornú polovicu plodovej bunky. Dospelá larva spriada kuklu, ktorá zaberá celú materskú bunku a vpredu nesie charakteristickú misku. Plodové bunky buduje zo samotnej živice aj v malých spojených skupinách voľne na kameňoch, kmeňoch stromov, stonkách – zvyčajne na južnej strane a pri zemi. Prezimuje ako odpočívajúca larva v kukle.

Keďže tento druh nie je vzácny, majitelia záhrad majú určite šancu, že raz takéto hniezdo nájdu

Potrava:

Anthidium strigatum sa nešpecializuje, ale uprednosťnuje bôbovité hlavne ľadenec rožkatý.

Doba letu:

Druh má jednu generácia za rok. Lieta od júna do polovice septembra.

Vlnárky

Anthidium punctatum je stredne veľká včielka s bielymi škvrnami.

© Jani Järvi, https://www.inaturalist.org/observations/73539563

Popis:

Nemá osie znaky, tvár má čiernu so žltými škvrnami na čelustiach. Túto stredne veľkú vlnenú včelu možno odlíšiť od ostatných druhov Anthidium podľa veľkosti a bielych pruhov.

Meria 8 až 9 milimetrov. Brušnú kefku má bielu. Na čiernych tergitoch má biele škvrny. Predkolenia má čierne,alebo oranžové. Hrudník má osrstený , hnedý. . Šiesty tergit na má po stranách zúbok, siedmy tergit laloky so zúbkom.

Biotop:

Suché, teplé lokality, ako sú riedke trávne porasty, úhor, ruderálne oblasti, skalky, priehrady, hlinené jamy a podobne.

Hniezdenie:

Anthidium punctatum stavia hniezda s jednou , maximálne štyrmi bunkou. Využíva diery v zemi, v štrbinách, medzi kameňmi. Niekedy využíva aj opakovane staré hniezda. Plní ich chlpkami rastlín, ktoré impregnuje rastlinnými štavami. Plodová bunka pripomína dutý vatový tampón a meria 11 x 8 mm. Pri plnení bunky, ako je bežné u včiel s brušnou kefkou, samica lezie hlavou napred a vyvrhne nektár. Potom sa otočí a zasunie brucho do plodovej bunky, aby z neho oprášila peľ. Následne sa usadí na otvore plodovej bunky a stlačí okraje k sebe čeľusťami, až kým nezostane len malý otvor. Toto uzavretie plodovej bunky, aby bol obsah počas neprítomnosti samice neviditeľný, je u včiel zriedkavé.

Tunel hniezda je z vonkajšej strany uzavretý chĺpkami rastlín, zeminou, kameňmi, drevenými vláknami a podobne. Výstavba a zabezpečenie chovnej bunky trvá jeden deň. Kokon je čierno-hnedý, veľmi pevný a má vpredu 1 mm dlhú misku s tenkým výpletom na vnútornej strane. V jednej plodovej bunke býva aj viac lariev.

Potrava:

Anthidium punctatum je polyektický druh, ale s preferenciou na ľadenec rožkatý – Lotus corniculatus. Navštevuje ale aj rozchodníky a rezedovité rastliny.

Doba letu:

Včielka má jednu generáciu do roka. Lieta od júna do augusta.

Zhrnutie:

Anthidium punctatum je nenápadná vlnárka, ktorú môžete občas pozorovať aj na skalkách v záhradách. Nepatrí ale medzi časté druhy.

Vlnárky

Anthidium oblongatum v podstate ako Anthidium manicatum, len v menšom rozmere.

Popis:

Včielka má osí vzhľad vďaka čiernym a žltým pruhom, veľkosť medzi Anthidium manicatum a Anthidium strigatum. Oči oboch pohlaví má oblongatum zelené a základná farba nôh samíc je červená.

Samica meria 8–10 mm. Hlavu má čiernu, clypeus a čeľuste žlté. Na zadnej časti hlavy má dva žlté pruhy, ktoré sa hore nespájajú. Hruď má hnedočiernu, brucho čierne. Na každom tergity má dva žlté pruhy, ktoré sa na hornej strane nespájajú. Brušnú kefku vo vnútri žltú, vonku bielu. Nohy má červenkasté.

Samec je väčší, má 9-13 mm; vzhľadovo ako samica, ale s premenlivými brušnými znakmi. Na tergite aj žiadna škvrna alebo aj po štyri. Siedmy tergit s 2 širokými lalokmi. Biele fúzy a žltkasté nohy.

Biotop:

Táto vlnárka obľubuje suché, chudobné trávne porasty, vinice, vnútrozemské duny, hrádze, skalnaté svahy, násypy, tiež ruderálne oblasti, ale tiež suché kamenné múriky a skalky.

Hniezdenie:

Hniezdi vo všetkých druhoch dutých priestorov, veľmi často v skalných štrbinách. Hniezdo je sploštené, nitkovité a obsahuje až osem plodových buniek. Stavebným materiálom sú chlpy rastlín. Hniezdo sa často nachádza aj ďaleko od miest, kde sa zbiera peľ a hniezdny materiál. Prezimuje ako odpočívajúca larva v kukle.

Potrava:

Včielka navštevuje tri čelade rastlín. Uprednostňuje hlavne tučnolisté(Crassulaceae), bôbovité (Fabaceae), rezedovité (Resedaceae).

Doba letu:

Tento druh má len jednu generácia za rok (univoltine). Lieta od polovice mája do polovice októbra

Zhrnutie:

V porovnaní s Anthidium manicatum má tento druh radšej teplejšie biotopy a preto vzácnejší. Vyhýba sa chladným a vlhkým oblastiam. Preferuje tradičné rastliny prispôsobené suchým, teplým polohám: tučnolisté rastliny, ako sú rozchodník a skalné ruže(Sempervivum arachnoideum), bôbovité ako ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), komonica biela a komonica lekárska (Melolotus alba & M. officinalis) a vičenec (Onobrychis viciifolia). Samice preukázateľne získavajú rastlinnú vlnu na stavbu materských buniek z rastlín čistenca(Stachys germanica & S. byzantina), z divozelu (Verbascum densiflorum, V. nigrum atď.), zo slamihy (Helichrysum spec.) a aj z ježibaby modrastej(Echinops ritro).

Každý, kto má slnkom zaliatu a nie príliš upratanú skalku, má šancu vidieť aj túto peknú včielku – vlnárku.

Vlnárky

Anthidium nanum je vlnárka v malom prevedení. Je to len šesť najviac osem milimetrová včielka.

Popis:

Anthidium nanum, často tiež ako Pseudoanthidium nanum

Samica meria 6-8mm. Má základnú farbu čiernu s nápadne žltými až belavožltými brušnými znakmi. Na zadnej časti hlavy a bokoch s dvoma svetložltými škvrnami v tvare polmesiaca, pričom clypeus a spánky má čierne. Krycie spodky krídel majú tiež žltú škvrnu. Holene má žlté až červenkasté. Prvý až štvrtý tergit majú každý dve žlté až bielo-žlté pretiahnuté škvrny. Brušnú kefu svetlú.

Samec sa podobá ako samici, len clypeus a čeľuste má bielo-žlté. Nohy má žlté.

Biotop:

Suché, teplé svahy, okraje lesov, ruderálne oblasti.

Hniezdenie:

Využíva duté, suché stonky alebo vetvičky černíc, bodliakov, divozelu, bazy čiernej, stonky trstiny, ale aj aj opustené hniezda iných včiel. Stavebný materiál je z rastlinných chlpov. Prezimuje ako odpočívajúca larva v kukle.

Potrava:

Anthidium nanum je druh pri peli úzko špecializovaný (oligolektický) na čelaď astrovitých rastlín. (Asteraceae)

Doba letu:

Včielka má len jednu generáciu za rok. Je univoltinna. Lieta od júna do augusta. Samičky sa dajú poyorovať pri návšteve kvetov. Samce hliadkujú pri rastlinách a čakajú na samice a len krátko zakotvia pri kvetoch, aby „dotankovali“.

Včielka je ohrozená nie kvoli rastlinám, ktoré navštevuje ako zdroj potravy, ale kvôli úbytku rastlín , ktoré slúžia na hniezdenie. Divozel, černice, bodliaky.

Vlnárky

Anthidium manicatum – Vlnárka obyčajná je nápadná svojím osím vzhľadom a aj veľkosťou. Samce su voči sebe agresívne, väčšie ako samice.

Popis:

Včela má nápadnú žlto-čiernu varovnú farbu. Najmä samice sú často zamieňané s osami napriek ich neohrabanejšiemu tvaru kvôli dlhým žltým vodorovným pruhom. Žlté fľaky či pruhy však nikdy nemaju spojené na bruchu, ktorého stred je preto vždy čierny.
Samce sú podstatne väčšie ako samice – také veľké, že by si ich mohli pomýliť s iným druhom včiel.

Samica meria 10–13 mm. Clypeus má čierny v strede, žltý zvonka. Čeľuste má žlté, ako aj dva pruhy na zadnej strane hlavy. Hrudník alebo mezozóm má čierny, orámovaný žltými škvrnami. Brucho alebo metazóm má čierne, ale tergity každý s dvoma žltými pruhmi, ktoré sa v hornej časti nestretávajú. Metatarsi a brušnú kefu má žltkastú.

Samec meria až do 16 mm;. Tvár má riedko chlpatú, žltú, hore často čierny clypeus. Prsia má čierne s hnedými chlpmi. Brucho má čierne, bočne s oranžovými chumáčmi chlpov, tergity každý s 2–4 žltými, často jednotlivo odlišnými škvrnami. Na poslednom tergite má ostne.

Biotop:

Vyhľadáva, hlavne v kvetinové záhrady a parky. Mimo intravilán sporadicky, len na miestach s vysokou hustotou kvetov živných rastlín v kombinácii s vhodnými hniezdnymi lokalitami.

Hniezdenie:

Anthidium manicatum hniezdi v trhlinách medzi murivom, v existujúcich dutinách dreva a hliny a v dutých stonkách. Hniezdo vyzerá ako vatový tampón a 1-16 plodových buniek nie je viditeľných.

Chlpy z listov a stoniek rastlín ako je prikneus, čistec vlnatý, balota čierna, jastrabník chlpatý používa na stavbu plodových buniek. Žľaznaté látky, ktorými je hniezdna vlna napustená, pochádzajú napríklad z kvetných stoniek pelargónie a výhonkov ostružiny. Samice ich zhromažďujú v plstnatých, vysoko rozvetvených žľazových chĺpkoch na metatarzách . Hniezdo zvonku uzavrú chĺpkami rastlín, kameňmi, zrnkami piesku alebo kúskami dreva. V hniezde zhromaždia hustú kašu, na ktorej spočíva vajíčko. Plne dospelá larva vyprázdni svoj črevný trakt a roztočí vonkajší zámotok, v ktorom sa výkaly a páperie chlpy absorbujú do steny. Nasleduje konštrukcia pevného, ​​hodvábneho vnútorného kokónu s charakteristickým predĺžením vpredu. Hniezdne miesta, miesta na kŕmenie a zberné miesta hniezdneho materiálu majú od seba často vzdialené viac ako sto metrov. Samice zvyčajne preskočia kvety, ktoré predtým navštívili rovnaké druhy. To naznačuje, že rozpoznávajú chemické stopy rovnakých druhov.

Potrava:

Včela sa nešpecializuje, časté sú navštevy bôbovitých a hluchavkovitých rastlín.

Doba letu:

Jedna generácia. Počas teplých, dlhých liet občas preletí aj čiastočná druhá generácia, ktorá však už pravdepodobne neprodukuje znášku. Samice sa objavujú pred samcami. Pretože samice pokračujú v párení až do konca obdobia lietania, existuje malý alebo žiadny selekčný tlak na samce, aby lietali skôr. Obe pohlavia lietajú v priemere osemdesiat dní. Lietajú od mája do septembra. Prezimuje ako larva v kukle.

Vlnárky

Anthidium byssinum je hnedovlasý druh, ktorý vyzerá skôr ako Osmia. Žlté znaky charakteristické pre Anthidium sa nachádzajú iba na tvári samcov.

Popis:

Včielka má hustú, ale nenápadnú srsťou,ktorá je pre rod pre Anthidium atypická.

Samica meria 9-10 mm. Hrudník na mezonote (= scutum) má červenohnedo chlpatý. Tergity s belavými bočnými, ale hnedastými koncovými pásmi. Brušná kefka má bielu, stredná a zadná holeň krátku a belavo chlpatú.

Samec meria 9-10 mm. Podobá sa samici ale čeľuste, clypeus a sekundárna tvár jee žltá.Posledný , siedmy tergit má bez tŕňov alebo lalokov.

Biotop:

Vyhľadáva južne orientované okraje lesov s chudobnými lúkami, piesočnatými vresoviskami, ladom ležiace vinice.

Hniezdenie:

Samica vyhrabáva vlastné hniezdo v zemi, zvyčajne v skupinách po 3-5 hniezd. Vo veľkých populáciách to môže byť ale aj 100 a viac hniezd spolu. Hniezdo pozostáva z hlavnej chodby dlhej 10 – 15 cm s prstovitými rozvetvenými bočnými chodbami, v ktorých sú za sebou umiestnené dve až štyri plodové bunky. Plodinové bunky stavia z kúskov listov a živice a majú približne 20 x 8 mm. Najprv z listov listnatých stromov alebo bylín nareže pásy, potom zbiera kúsky živice. Živicu najskôr nanesie na koniec plodovej bunky a v dostatočnom množstve ju rozotrie vo vrstve po vnútornej strane listov. Na vybudovanie plodovej bunky potrebuje 7-14 kusov listov a 20-30 kúskov živice.

V prípade priaznivého počasia dokáže postaviť chovnú bunku a naskladniť ju za dva dni. Včely si občas navzájom kradnú živicu z hniezd. Plne dospelá larva spriada kuklu s charakteristickým výrastkom vpredu. Zámotok pozostáva z vonkajšieho a vnútorného zámotku, ktoré spolu z veľkej časti susedia, ale sú vpredu oddelené medzerou 2-3 mm. Tu pórovitá miska vyčnieva nahor a spoje v sústredných prstencoch spájajú vnútorný s vonkajším kokónom. Tento priestor pravdepodobne slúži na vetranie.

Potrava:

Anthidium byssinum sa špecializuje na bôbovité rastliny (Fabaceae), najmä ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus).

Doba letu:

Včela má jednu generácia za rok. Lieta od júna do augusta. Prezimuje ako odpočívajúca larva v kukle.

Vlnárky