Včely Andrena: väčšina samotárskych včiel, ktoré žijú v strednej európe, hniezdi v zemi. spomenuté, druhmi na stavbu hniezd a 278 (t. j. 73 %) z nich hniezdi v zemi. Mnohé z týchto včiel (Andrena carantonica) pritom vzľadovo aj veľkostou pripomínaju včelu medonosnú. Veľkosť tela týchto druhov je od malých 4-5 mm až po veľké 15-16 mm. Mnohé často vidieť aj v našich záhradách, či dokonca na sídliskách v obývaných oblastiach, napríklad Andrena bicolor, A. flavipes, A. fulva, A. gravida, A. haemorrhoa, A. nigroaenea.
Všeobecné vlastnosti:
Včely Andrena sa vyskytujú vo všetkých typických veľkostiach včiel, takže veľkosť nie je identifikačným znakom. Prevažne čiernu základnú farbu, srsť a vlasové pásiky na bruchu nájdeme aj u iných včelích rodov. Ako takmer u všetkých včiel, tykadlá samíc majú 12, ale tykadlá samcov majú 13.
Pieskorypky majú ale širokú a hranatú hlavu,
Krídla všetkých druhov, okrem Andrena lagopus majú tri lakťové bunky: veľkú prvú, najmenšiu v strede a stredne veľkú tretiu.
Všetky samice pieskorypiek prepravujú peľ na svojich nohách, najmä vo vlasovej kefe (scopa) na holenni zadného páru nôh.
Samice Andrena majú na stehennom prstenci (trochanter) hustý, dlhý a zakrivený chumáč srsti, takzvanú bedrovú kučierku (flokulus), ktorá spolu s plešinou na spodnej strane stehna (femur) tvorí košíka ktorý sa u iných rodov takmer nevyskytuje . Po stranách stredného segmentu (t.j. propodeum na konci hrudníka, ktorý ho spája s bruchom) je zvyčajne ďalší „košík“.
Samičky piesočných včiel majú pri zložených očiach zamatovú chlpatú plochú jamku, takzvanú fovea facialis.
Samci Andrena sú podobní samiciam, sú však štíhlejší a vykazujú výrazné „fúzy“, teda silný a svetlovlasý clypeus (tvárový štít).
Laici si zvyčajne nespájajú včely s hmyzom žijúcim v zemi: diery v zemi sú s najväčšou pravdepodobnosťou spojené s mravcami alebo chrobákmi a malé piesočné včely môžu z diaľky určite pripomínať mladé mravčie kráľovné na ich svadobnom lete.
Hniezdenie:
Včely Andrena si väčšinou jednotlivo vyhrabú hniezdnu trubicu s rôznym počtom hniezdnych komôr, nanesú peľ, nakladú vajíčka a uzavrú hniezdnu komoru a nakoniec hniezdny tunel na povrchu zeme. Sú ale aj druhy, ktoré sa spravajú do určitej miery spoločensky. Niekoľko samíc (často sestier) žije spolu v hniezde, ktoré obyčajne zakladá jedna samica a ďaľšie sa pripoja. V tvrdých pôdach si oneskorenci ušetria starosti s kopaním. Ďalšou výhodou spoločného spôsobu života môže byť lepšia ochrana pred množiacimi sa parazitmi: ak sa im aj podarí vniknúť do hniezda, môže ich zastaviť samica zotrvávajúca v hniezde.
Včely Andrena možno pozorovať len niekoľko týždňov v roku. Väčšina druhov lieta na jar.